Po prepustení z nemocnice ostražitosť netreba utlmiť.

Autor: Symptomedica | 22.7.2021 o 11:28 | Karma článku: 2,17 | Prečítané:  172x

     V troch predchádzajúcich častiach sme sa pokúsili uviesť a zoradiť hlavné body starostlivosti po operácii a prepustení do domácej liečby. Najmä s ohľadom na jednoduché,  laické kontrolovanie, 

priebežné vyhodnocovanie a posudzovanie závažnosti vývoja prirodzených (fyziologických) a životne nevyhnutných (vitálnych) parametrov organizmu.

     Predovšetkým stavu vedomia, telesnej teploty, krvného tlaku, srdcového pulzu, kvality dýchania, vylučovania. V dnešnej časti budeme pokračovať niekoľkými ďalšími praktickými odporúčaniami. Našou snahou je podať ucelenú informáciu, možno návod,  nielen tým, ktorí budú operovaní, ale aj iným, ktorých prekvapila náhla hospitalizácia z neoperačných dôvodov a ešte viac zaskočilo prirýchle rozhodnutie ju ukončiť prepustením domov. 

     Dôležitou úlohou ošetrovateľskej starostlivosti, od samého začiatku po prepustení z nemocnice, je dodržiavať zásady osobnej hygieny protiepidemiologického režimu. Aj s vedomím, že ide o úkony, nad ktorými v „bežnom“ živote skoro ani nerozmýšľame alebo mávneme rukou. V špecifickej situácii však môžu byť problémom, ktorého zanedbanie alebo odkladanie na neskoršiu dobu, zvyšuje riziko komplikácií. Celkových aj miestnych, vrátane operačnej rany.

     Zvládnuť kontrolu dynamiky fyziologických a vitálnych funkcií je hlavnou snahou a usmernením prvých dní po prepustení do domácich podmienok. Neslobodno však zabúdať ani na ďalšie potrebné úkony a výkony, pohľadom zdravého absolútne banálne, no z hľadiska operovaného alebo prepusteného z nemocnice mnohonásobne zložitejšie, komplikované, nerealizovateľné, až nedostupné.

     K hlavným preventívnym opatreniam, ktorých cieľom je znížiť riziko nežiaduceho vývoja a prípadných komplikácií, je snaha zabrániť infekcii (rannej, orgánovej aj celkovej), vrátane preležanín, znížiť riziko zvýšenej pohotovosti voči krvnému zrážaniu (vzniku rôznych trombóz a embólií), nedovoliť, aby pooperačná (po hospitalizačná) nevládnosť, chýbajúca pohyblivosť (imobilnosť) neúnosne pretrvávali, vrátane prevencie nástupu rôznych stiahnutí, skrátení (kontraktúry) svalových aj šľachových štruktúr z nečinnosti a aby sociálna odkázanosť nebola časovo pridlhá, fyzicky, ale najmä psychicky zmáhajúca

     Hrozí predovšetkým vznik najrôznejších zápalov a infekcií. Musíme byť preto dopredu pripravení si so základnými úkonmi osobnej hygieny spočiatku poradiť aj v prípadnom úplnom posteľovom režime. So všetkým, čo prinášajú. Počnúc dostatkom a dostupnosťou pomôcok a potrieb, cez úsilie popasovať sa s nepohodlím aj prípadnou bolesťou, počas jej realizácie. Výsledkom musí byť spokojný pacient, zlepšovanie celkového stavuzdravá, hladká, suchá, nepoškodená pokožka, dostatočne prekrvená, prípadne chránená ochranným krémom (hydratačným, prekrvujúcim, dezinfikujúcim).

     Dôležité to je najmä po výdatnom spotení sa, znečistení počas pitného a stravovacieho režimu či v podobe nečakaného alebo nežiaduceho úniku prirodzených telesných výlučkov (zvratky, hlieny, chrchle, sopeľ, moč, stolica). Veľmi výhodné je mať pre tento účel pripravené dostatočné množstvo jednorazových pomôcok (na jedno použitie), s vyriešením logistiky nielen ich ľahkej dostupnosti postihnutou osobou, ale aj následného bezpečného, hygienicky bezchybne zabezpečeného umiestnenia (kvôli ochrane svojej aj blízkych osôb), odsunu, odstráneniu, prípadne likvidácie.

     V skorom období po prepustení z nemocnice je dosť dôležité, aby mala dotknutá osoba vo svojom posteľovom režime optimálne pohodlie. Samozrejmosťou je, aby jeho lôžko bolo komfortné, dostatočne veľké, čisto prezlečené. Miestnosť, v ktorej je umiestnený, úsporne vybavená, úhľadne uprataná, vyvetraná, nepretápaná, primerane osvetlená. Dbať, aby mal na sebe vhodné oblečenie, ktoré žiadne partie tela netlačí, neškrtí či ináč znevýhodňuje. Mal by pravidelne striedať rôzne polohy a pokiaľ to sám nezvláda aj s pomocou druhej osoby. Dbať je pritom potrebné, aby žiadna časť tela nebola vystavená dlhodobému tlaku alebo šúchaniu.

     Spolu s vlhkosťou sú to totiž najdôležitejšie faktory, ktoré spôsobujú vznik rôznych narušení celistvosti kožného krytu, vrátane preležanín (dekubitov).

     Stará skúsenosť vraví, že ľahšie je dekubitom predchádzať ako sa o nich starať.

     Preto, najmä nevládna alebo málo pohyblivá osoba, by mala mať všetky kritické miesta, kde preležaniny môžu vzniknúť, vystužené. V tejto súvislosti je tiež stále platná ďalšia dlhoročne overená zásada využitia siedmych vankúšov (napr. v polohe na boku umiestnené pod hlavou, ramenom, bedrovou oblasťou, medzi kolenami a pod nimi, medzi členkami a pod nimi) a nutnosť meniť polohu postihnutého najneskôr v intervale dvoch hodín. Permanentné udržiavanie pokožky v suchu a teple je - samozrejme - nevyhnutné. Tým je splnená zásadná podmienka, aby všetky prístupové cesty vniknutia prípadnej infekcie do organizmu človeka boli chránené.

     Čo sa týka samotnej operačnej rany platí zásada, že žiadne svojpomocné zásahy do jej ošetrovania nie sú žiaduce, pokiaľ operatér individuálne neuvedie ináč a hlavne pacienta (alebo inú osobu z jeho blízkosti) nenaučí špeciálny ošetrovateľský postup.

   Dôležité je však kontrolovať či obväzy alebo iné krytie rany nie sú pretečené krvou, znečistené potom, stravou či inak (napr. mechanicky) narušené. Vtedy totiž hrozí, že najmä vlhké prostredie a nečistoty vytvoria niečo ako môstik medzi vonkajším prostredím a ranou, čo je veľmi rizikové pre vznik komplikácií, najmä krvácania a vniknutia infekcie. Preto je v uvedených prípadoch potrebné vyhľadať profesionála.   

     V súvislosti s operačnou ranou však musíme sledovať a vyhodnocovať aj ďalší súbor príznakov. Napríklad, či je na dotyk citlivá, bolesť sa časom stupňuje alebo zmierňuje. Tiež kontrolovať pohmatom dostupné okolie rany. Zisťovať hlavne či nie je teplejšie ako vzdialenejšie okolie. Nepriaznivým ukazovateľom je tiež, pokiaľ v stabilizovanej rane zrazu pociťujeme bolesť. Vyhodnotíme či je trvalá, pulzujúca, pichavá, páliaca, no najmä stupňujúca a sprevádzaná inými príznakmi (zvýšenie telesnej teploty). Vo všetkých uvedených prípadoch je nutné neotáľať, urýchlene absolvovať konzultáciu a kontrolu operatérom, prípadne ošetrujúcim lekárom.

     Veľmi dôležité je, aby osoba pripútaná úplne alebo počas dlhšej časti dňa na lôžko, mala umožnenú ľahkú dostupnosť základných potrieb bežného života. Napríklad uterák, servítky, vreckovky, príbor, prenosnú toaletu, podložnú misu, džbán s vodou, telefón atď.

     Do tejto kategórie patrí aj povinnosť mať materiálne a technicky zabezpečenú a ľahko prístupnú medikamentóznu liečbu (pokiaľ je potrebná), vrátane liečiv potláčajúcich bolesť. Na bežný deň mať lieky dopredu nachystané. Najlepšie v dózach a podľa toho, kedy ich je potrebné brať (zvlášť ranné, obedňajšie či večerné). Aby sa nestala v praxi pomerne častá vec, že vznikne prinajmenej neistota či niektorú dennú dávku si pacient už zobral alebo ten istý liek nepožil viackrát.

     Nie na poslednom mierne preventívnych opatrení, pred vznikom nežiaducej infekcie operáciou (hospitalizáciou) oslabeného organizmu, je razantne zamedziť prístup iných osôb do jeho mikrosveta. Týka sa to najmä rôznych návštev, ktoré sú vtedy absolútne nevhodné. 

     Výkony a úkony ošetrovateľskej starostlivosti po operácii (prepustení z nemocnice) so sebou súvisia a vzájomne nadväzujú. Platí to aj o komplexe opatrení, zameraných na prevenciu vzniku zvýšeného krvného zrážania. Jeho vyústením môžu byť rôzne embólie (končatinové, mozgové, pľúcne) alebo trombózy (najčastejšie končatinových ciev) a to je už nielen zdravie, ale aj život ohrozujúca komplikácia.

     Pohotovosť pre zvýšené krvné zrážanie vyplýva z choroby, ktorá si operáciu vynútila, prípadne pridruženej chorobnosti, samotnej operácie, pooperačnej doby, kde rozhodujúcu úlohu zohráva najmä akútna nevyváženosť príjmu tekutín (deficitný režim príjmu vody a minerálov).

     Liečbu delíme na medikamentóznu a neliekovú. Prvú zabezpečujú lieky (podávané injekčne alebo aj v tabletkách), ktorých úlohou je zabránenie zhlukovaniu krvných doštičiek (trombocytov), potláčanie vzniku kaskády krvného zrážania a rozpúšťanie prípadných drobných zrazenín. Ide o pomerne účinný prostriedok a v dnešnej dobe sa nezriedka presúva na nejaký čas aj do domácich podmienok, po prepustení z nemocnice V drvivej väčšine prípadov si ju pacient zabezpečuje svojpomocne, čo vyžaduje zaškolenie, nácvik a dostatok (dostupnosť) na to určených liekov a pomôcok.

     Úkony neliekové zahŕňajú celú ošetrovateľskú starostlivosť. Počnúc už spomínaným polohovaním, dodržaním princípov osobnej hygieny a ochrany, dôsledným pitným režimom, nakladaním elastických bandáží na končatiny, starostlivosťou o pokožku, cez dychové cvičenie (opakovanie hlbokého nádychu a výdychu  v krátkych časových intervaloch niekoľkokrát denne), po svojpomocnú, všeobecnú a individuálnu rehabilitáciu.

     Veľmi dôležité je, aby operovaný vo veľmi skorom pooperačnom období začal okamžite s mobilizačnými aktivitami. Najjednoduchšie pohybmi nôh v členkoch, skrčovaním a vyrovnávaním kolien, dvíhaním panve. Všetko do opakovane, takmer „do omrzenia“. Účelom je rozprúdiť krvný obeh a postupne uvádzať všetky funkcie organizmu do pôvodného stavu. Vyvrcholením spoločného úsilia je včasné opustenie lôžka (vertikalizácia) a zahájenie rehabilitácie chôdzou (mobilizácia). Ide o príklad činností, nad ktorými za „normálnych“ okolností ani nerozmýšľame, ale pre operovaného môžu byť až neriešiteľným problémom. V postupnosti dielčích krokov je potrebný i súbežne prebiehajúci nácvik (precvičovanie) samoobslužných úkonov, od jednoduchších, po zložitejšie.

     Niekoľkými myšlienkami sa budeme ešte venovať stravovaniu po operácii i prepustení do domácej liečby. Zásady jeho obnovy určuje operatér, resp. ošetrujúci lekár a ide o výsostne individuálnu záležitosť, kde typ, rozsah a dĺžka trvania operácie zohráva zásadnú úlohu. Má svoju postupnosť od pitného režimu k hutnejšiemu ústnemu príjmu.

     O niektorých ukazovateľoch priaznivého vývoja (obnova močenia, črevných zvukov, plynov, vyprázdňovania), ktoré proces prijímania stravy umožňujú urýchliť, sme sa už zmienili. Po prepustení do domácej liečby sa pokračuje v rozsahu (obsah aj objem pitia a stravy), ktorý bol stanovený v nemocnici a podľa subjektívneho a objektívneho stavu sa postupne (nie naraz, čo je extrémne dôležité) znormalizuje do podoby aká bola pred operáciou (hospitalizáciou).

     Veľmi dôležitou súčasťou pooperačnej starostlivosti je zabezpečiť aj dobré psychické rozpoloženie pacienta, vytvorenie priaznivých podmienok pre duševné zotavenie sa (prajné prostredie, pokoj, vyrovnanosť, nádej, viera, životný optimizmus, elán). Na doliečení aj z hľadiska dlhodobej prognózy to má veľký význam.

     V niekoľkých častiach sme sa stručne, mnohokrát iba v náznakoch, venovali problematike perioperačnej starostlivosti, ktorú je možné popísať oveľa rozsiahlejším spôsobom. Našou snahou bolo napomôcť reagovať na zvláštne situácie, akými akákoľvek operácia či hospitalizácia bezpochyby sú, a ktoré môžu neškoleného človeka aj poriadne zaskočiť. Bez ohľadu či mal alebo nemal čas, priestor, možnosť si všetko potrebné dopredu premyslieť, pripraviť, zabezpečiť, s niekým sa poradiť.

     Týka sa to najmä akútnych stavov a príhod, ktoré nastanú z plného zdravia. Človeka prekvapia aj poriadne vyľakajú. Život sa zrazu od základu zmení. Z nepreberného množstva doterajších možností, poskytuje iba jedinú otázku ... čo sa so mnou deje? ... a z nej vyplývajúce dve možnosti ... dokážem to zvládnuť alebo ma to zmôže? ... A to je krutá životná skúsenosť.

     Ak sa nám podarilo cteného čitateľa zaujať či vyprovokovať, aby aspoň o niektorých  súčastiach celku popremýšľal, naša snaha stála za to.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Už je namieste aj trocha paniky (komentár)

Vláda sa musí pozrieť pravde do očí.

Odporcov očkovania viac desí smrť po očkovaní ako po nákaze covidom

Odporcovia očkovania sú najmä medzi nevzdelanými a chudobnými.


Už ste čítali?