Liečba hemoroidov – niekoľko informácií a rád.

Autor: Symptomedica | 13.5.2021 o 11:24 | Karma článku: 3,23 | Prečítané:  887x

     Napriek tomu, že výskyt hemoroidnej choroby je pomerne častý, našťastie, väčšina postihnutých má ľahký (symptomatický) priebeh (I.-II. štádium), viď aj predchádzajúci blog. Liečba závisí od stupňa postihnutia 

a umiestnia hemoroidných uzlov.

     Delí sa na konzervatívnu, spravidla vystačí na hemoroidy I.-II., niekedy aj III. štádia a chirurgickú, určenú najmä ochoreniu v III. a IV. štádiu. Zahŕňa tzv. ambulantné zákroky, mini invazívne výkony a klasické operácie (viď aj napr. https://www.internimedicina.cz).

     Účelom konzervatívnej terapie, ktorú delíme na nefarmakologickú a s použitím liekov (farmakologickú), je realizovať účinné zásahy do výživy, životosprávy, vrátane úzkostlivej osobnej hygieny, najmä postihnutej oblasti a zmiernenie sprevádzajúcich symptómov.

     Udržiavanie análnej oblasti v čistote má principiálny význam, vrátane denného miestneho sprchovania vlažnou vodou bez mydla (mydlo je potrebné použiť nanajvýš raz – dvakrát denne) ráno, večer a po každej stolici a dbaní, aby intímne oblečenie bolo vždy čisté a suché.

     V prípade obstipácie a úsilného vyprázdňovania je nutné normalizovať svoj pitný režim (denná potreba vody dospelých = telesná hmotnosť v kg x 30 ml), zvláčniť stolicu, zabezpečiť, aby bola ľahká a pravidelná.

     Docieliť je to možné diétnymi opatreniami (posilniť príjem vlákniny, čiže najmä surovej zeleniny a ovocia, problému sa ešte budeme venovať osobitne), liekmi (tzv. preháňadlami, laxatívami, výhodné sú s obsahom laktulózy), optimalizovať prísun probiotických („dobrých“) baktérií (najmä laktobacily a bifidobaktérie, ich cieľom je odstrániť jestvujúcu alebo hroziacu dysbiózu a navodiť mikrobiálnu rovnováhu, ktorá aj liečbe hemoroidov prospieva), obmedziť v strave požívatiny, ktoré obsah trávenej hmoty zahusťujú (je to prípad od prípadu individuálne) a vystríhať sa jedlám pikantným, ktoré pri vyprázdňovaní tráviaceho traktu prirodzenou cestou lokálne dráždia postihnutú sliznicu konečníka a análnej oblasti (pikantné jedlá pália dvakrát, keď do organizmu vstupujú aj ho opúšťajú).

     Účelom lokálnej farmakologickej liečby je potlačiť krvácanie, zmierniť bolesť, pálenie, svrbenie, miestny zápal a infekciu, mokvanie, zaceliť trhliny a drobné ranky a naniesť jemnú ochrannú vrstvu. Najčastejšie sa využívajú rôzne liečivé masti, krémy, obklady, čapíky, sedavé kúpele. Obsahujú spravidla liekové molekuly súbežne účinkujúce na tíšenie bolesti, zmierňovanie opuchu, zápalu a infekcie, podporujúce hojivé procesy poškodenej sliznice. Ich ponuka je pomerne rozsiahla, je si z čoho vyberať. Najmä preto, že nie každý liek vyhovuje a pomáha všetkým, individuálne rozdiely vedia byť veľké. Skúsenosť terapeuta preto hrá pri ich výbere významnú úlohu.

     Z prírodných zdrojov sa využívajú regeneračné schopnosti liečivých bylín, vo forme vývarov, extraktov, čapíkov, mastí a krémov, napr. z rumančeku kamilkového, myšieho chvostíka, repíka lekárskeho, nechtíka lekárskeho, listnatca bodlinatého, pupočníka ázijského, čučoriedky (okvetné lístky, listy, plody), tiež z pagaštanu konského, muškátového orecha, dubovej kôry či hypermangán.

     Kým konzervatívnu liečbu zvládne laik úplne bravúrne, chirurgické výkony sú prísne viazané na školených špecialistov.

     Ambulantné, ako vyplýva z názvu, je možné realizovať bez nutnosti hospitalizácie, ale mini invazívne a klasické operácie si vyžadujú často niektorý typ celkovej anestézie, prijatie na nemocničné lôžko je preto nutné.

      Ambulantné zákroky sú určené najmä hemoroidom I.-III. štádia a využívajú hlavne skleroterapiu (opichy špeciálnym alkoholom), kryoterapiu (zmrazenie pomocou tekutého dusíka), infračervenú fotokoaguláciu (ošetrenie hemoroidných uzlov pomocou infračerveného žiarenia), rádiofrekvenčnú albáciu (odstránenie) hemoroidu, bipolárnu alebo monopolárnu diathermiu (elektro koagulácia), laseroterapiu (využitím laseru) či elastické podviazanie hemoroidných uzlov (napr. ligatúru podľa Barrona).

     Mini invazívne výkony využívajú najmä dearterializáciu (odstránenie hemoroidov) pod sonografickou (ultrazvukom) kontrolou, staplerovú anopexiu (špeciálnym prístrojom, staplerom, sa odstráni hemoroid a sliznica zašije), hemorpex (iný spôsob dearterializácie).

     Chirurgické klasické operácie sú určené rozsiahlym a komplikovaným hemoroidom III. a IV. štádia a tým v II., ktoré nereagujú na konzervatívnu liečbu. Pri nich sa rôznymi operačnými technikami radikálne odstránia hemoroidné uzly (hemoroidektómia) a vykonajú ďalšie výkony na zvládnutie ochorenia.

    Z nefarmakologických opatrení pri riešení hemoroidnej choroby sú, ruka v ruke s hygienickými, diétne. V našej praxi nebývajú zriedkavým okruhom záujmu a nespočetných otázok klientov. Viď aj www.symptomedica.com. Ide najmä o zvýšený prívod vlákniny a prírodných liečivých molekúl. Problematike sme sa v predchádzajúcich blogoch venovali niekoľkokrát, preto uvedieme iba stručné zhrnutie.

     Z hľadiska trávenia základných výživových zložiek sa v potrave nachádzajú látky celkom stráviteľné, čiastočne alebo úplne nestráviteľné. Balastné látky sú pre človeka nestráviteľnou zložkou rastlinnej stravyVláknina im dominuje a delí na vo vode rozpustnú (najmä pektín, inulín) a nerozpustnú (hlavne celulóza, lignín). Chemicky ide o rôznorodé látky.

     Vláknina zvláčňuje stolicuuľahčuje vyprázdňovanie. Okrem toho má ďalšie priaznivé dopady na organizmus človeka. Zväčšuje objem potravy (v priemere 14x, niektorí zástupcovia aj viackrát). Na tejto skutočnosti sa podieľa i schopnosť viazať vodu, vytvárať gélové štruktúry, zvyšovať pocit nasýtenia (pôsobí proti prejedaniu sa), stabilizovať celkovú kyslosť organizmu (najmä žalúdka), zlepšovať vstrebávanie a biologickú dostupnosť minerálov. Vláknina spravidla priamo aj nepriamo ovplyvňuje aj cievny systém i prekrvenie organizmu. Podporuje trávenie živín, uľahčuje využitie základných výživových súčastí orgánmi a tkanivami. Napomáha pri stabilizácii telesnej hmotnosti. Pomalšie trávenie sacharidov vedie k menším nárokom na tvorbu a vylučovaniu inzulínu.

     K dôležitým úlohám potravinovej vlákniny patrí aj priaznivé ovplyvňovanie zloženia črevnej mikroflóry v prospech zdraviu prospešných baktérií, tým je dôležitým faktorom stabilizácie slizničnej imunity. Črevnú mikroflóru ozdravuje, bráni rozvoju potenciálnych patogénov, zabraňuje, aby sa prichytili na črevnú stenu, dokonca ich dokáže ničiť.

     Najvýznamnejším prírodným zdrojom vlákniny je ovocie a zelenina. Ich význam, v súvislosti s liečbou hemoroidov, znásobuje hojnou prítomnosťou ďalšej skupiny látok, flavonoidov (rovnocenne sa používa aj názov bioflavonoidy).

      Bioflavonoidy sú tzv. sekundárne metabolity rastlín, odvodené od polyfenolov, ktoré dodávajú rastlinám mnoho vlastností, o. i. aj ich typickú farbu, chuť a vôňu. Kvetom a semenám pomáhajú pri opeľovaní, ochraňujú ich pred škodlivými mikroorganizmami, ale aj hmyzom a bylinožravcami (aby ich nespásali a dokázali sa množiť), napomáhajú znášať teplotné rozdiely (teplo, chlad) aj sucho.

     Niektorí označujú flavonoidy (nesprávne) ako vitamín P. Ide síce o látky podobné vitamínom, vitamínmi však nie sú. Vyskytujú sa v rastlinách ako flavanony, flavanonoly, flavóny, flavonoly, chalkóny, auróny, izoflavóny, antokyanidíny a proantokyanidíny.

     Podľa nomenklatúry IUPAC (International Union of Pure and Applied Chemistry, čiže Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu) sa rozdeľujú na:

  • flavonoidy, odvodené od 2-fenylchromén-4-ónu (2-fenyl-1,4-benzopyrónu),
  • izoflavonoidy, odvodené od 3-fenylchromén-4-ónu (3-fenyl-1,4-benzopyrónu)
  • neoflavonoidy, odvodené od 4-fenylkumarínu (4-fenyl-1,2-benzopyrónu).

     Pre ľudí majú bioflavonoidy celú radu pozitív a v súvislosti s liečbou hemoroidov sa cení, že napomáhajú stabilizovať krvné kapiláry (túto ich vlastnosť využívajú mnohé liekové formy), majú aj protizápalové účinky a pôsobia proti patogénom. Tiež  zlepšujú priepustnosť (permeabilitu) a pružnosť kapilár, vrátane tých najjemnejších, umožňujú kyslíku, živinám, protilátkam, hormónom a iným prospešným látkam prechádzať z krvného obehu do jednotlivých buniek, aktivujú tvorbu základných živín, najmä bielkovín, vrátane elastického kolagénu a tukov, napomáhajú optimalizovať krvné zrážanie, účinkujú proti choroboplodným mikroorganizmomvírusom, zvyšujú hladinu aj zamedzujú straty (dvojaký efekt) vitamínu C (s ktorým sú vo výhodnej synergii, čiže vzájomne si zvyšujú svoje pozitívne účinky), podporujú navýšenie prítomnosti ďalších vitamínov, najmä A a E, stimulujú látkovú premenu, regenerujú imunitu, chránia a reparujú pečeň.

     Flavonoidy patria medzi prírodné látky s najúčinnejším antioxidačným pôsobením niekoľkých úrovní, ale aj znižujú chorobnosťúmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia. Cenená je podpora vnútornej vrstvy ciev (endotelu), jej elasticity, úprava a znižovanie vysokého krvného tlaku. Majú priaznivý vplyv na krvitvorbu. Chránia nervové bunky aj centrálny mozgový systém, vrátane adaptogénnych schopností (odstraňovanie metabolických dôsledkov stresu), zabraňujú vznik aterosklerózy, bránia oxidácii cholesterolu (hlavný dôvod vzniku aterosklerózy), napomáhajú odstraňovať z tela nepotrebné a nežiaduce látky, vrátane karcinogénov, ťažkých kovov či toxínov. Čím ďalej, tým viac sa do popredia kladú schopnosti flavonoidov zabraňovať vzniku, ale aj napomáhať liečbe zhubných nádorov, udržiavajú celistvosť a funkčnosť kostí vrátane chrupu.

     Denné odporúčané dávky flavonoidov neboli zatiaľ stanovené. Napriek tomu niektorí autori uvádzajú rozpätie 150-300 mg (až 500 mg), čo bez problémov zabezpečí cca 250 g ovocia a 250 g zeleniny denne (čím viac, tým lepšie). Došlo tiež k vzácnej zhode, že na dosiahnutie účinku je potrebné dlhodobé užívanie z prirodzených zdrojov, lebo ich obsah v rastlinnom materiáli je síce malý (čo môže byť aj výhodou, ale o tom niekedy inokedy), ale pestrý a pri pravidelnom konzumovaní sa postupne vybuduje ich dostatočná preventívna aj liečebná dávka.

     Nebezpečenstvo z prípadného predávkovania prakticky nehrozí, najmä pokiaľ si zachováme rozmanitosť ponuky prírodných zdrojov bioflavonoidov. Teda, rozhoduje aj v prípade týchto biologicky aktívnych látok, viac kvalita a rôznorodosť ako kvantita a surovinová monotónnosť.

     Najvyšší výskyt bioflavonoidov v ovocí a zelenine je v šupkách a tesne pod nimi (aj preto, pokiaľ je to len trochu možné, treba jesť ovocie a zeleninu v surovom stave a neošúpanú). K výdatným zdrojom patrí, napríklad, zelený a čierny čaj, cesnakovité, hlavne cesnak, cibuľa, pór, jablká, hrušky, slivky, broskyne, kapary, koriander, žerucha, fenikel, čerešne, višne, granátové jablko, hrozno, citrusy, najmä grapefruity, citróny a pomaranče, šípky, čierne ríbezle, arónia, açai, čučoriedky, černice, ostružiny, brusnice, maliny, jahody, jarabina, paradajky, červená paprika, mrkva, kapusta, zeler, tmavá fazuľa, petržlen, cvikla, červený aj zelený šalát, špenát, obilné a iné klíčky, chlorella, spirulina (riasy), banány, vodový melón, baza čierna, pohánka, sladké drievko (lékořice), olivy a olivový olej (panenský), kakao, mandle, oregano, ovsené vločky, med  či červené víno.

     Hemoroidná choroba patrí medzi, na prvý pohľad, nenápadné neduhy nášho tela. Ak si však uvedomíme, že zväčšené hemoroidy má najmenej polovica populácie dospelých, ide o veľmi časté ochorenie. Zvyčajne sa s nimi „dá žiť“, najmä pokiaľ sú v I. a II. štádiu, ale dokážu aj poriadne potrápiť. Preto sme sa im venovali s úmyslom poskytnúť čitateľovi niektoré hlavné, najmä však praktické informácie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?