Syndróm priepustnosti (presakovania) čreva.

Autor: Symptomedica | 11.3.2021 o 14:10 | Karma článku: 3,17 | Prečítané:  609x

     Syndróm priepustnosti čreva je častejší, než sme ochotní to priznať, resp. schopní postrehnúť. Nejaká jeho forma býva aspoň na prechodnú dobu súčasťou našich životov. Často bez toho, aby sme o nej vedeli či na ňu mysleli.

     Sliznica tenkého čreva ako súčasť zložitého komplexu gastrointestinálneho ekosystému (tráviaceho traktu) má vzácnu vlastnosť. Jej bunky sú umiestnené v tesnom spojení a uspôsobené tak, aby prepúšťali, resp. prijímali produkty látkovej premeny určitého zloženia i veľkosti, ale zásadne iba cestami  prispôsobenými pre tento účel.

     Okrem nutričného, liečebného to má aj ochranný význam, lebo bunky sliznice čreva zabraňujú prieniku nepotrebných a nežiaducich látok a molekúl, ktoré sa do čreva dostanú alebo sú jeho súčasťou, vrátane patogénnych mikroorganizmov aj toxínov.

     Existuje veľa nástrah a chorobných stavov, ktoré narúšajú celistvosť spojení slizničnej bariéry. Mnohokrát bez nášho pričinenia, ale veľakrát tomu výdatne napomáha naša nedisciplinovanosť, najmä v jedení a pití.

     V okamihu, kedy sa v niektorej časti sliznice oslabí pevnosť spojení jej buniek, vytvorí sa „brána“ kadiaľ do tela a jeho krvného obehu začnú prenikať aj nepotrebné alebo škodlivé  látky, ktoré organizmus zaregistruje ako nežiaduce elementy a vyprovokuje to jeho postupne narastajúcu obrannú reakciu.

     Nastupuje syndróm priepustnosti čreva, resp. syndróm zvýšenej intestinálnej (črevnej) permeability (priepustnosti), skratka ZIPS alebo aj Leaky gut, ktorého smerovanie a vyústenie je veľmi zložité nielen sledovať, ale aj predvídať.

     Prejavuje sa spočiatku nešpecifickými tráviacimi problémami, napr. „znesiteľnou“ bolesťou  brucha, nevoľnosťou, stratou chuti do jedla, problémami s vyprázdňovaním, známkami chýbania niektorých živín, odmietavou reakciou organizmu na určité jedlá či suroviny, asymetrickým chýbaním nutrientov, najmä proteínov a minerálov (tetánia), chudnutím, náchylnosťou pre vznik vredov sliznice žalúdka či dvanástnika, najrôznejšími kožnými prejavmi, ale aj bolesťou kĺbov, hlavy, depresiou, kolísaním nálad, dokonca až psychickým zmätkom a poruchou koncentrácie.

     Čím je poškodenie sliznice rozsiahlejšie, tým je rýchlosť nástupu razantnejšia a rozsah chorobných zmien závažnejší.

     Príčina vzniku syndrómu priepustnosti čreva nie je zreteľne dokázaná, resp. podieľa sa na nej veľa faktorov. Ukazuje sa, že v konečnom dôsledku vyprovokujú nežiaduci zápalový proces, ktorý oslabuje pevnosť spojenia jednotlivých buniek slizničnej bariéry.

     Z kvantitatívneho hľadiska sa za najčastejšie spúšťače (triggers) považujú  niektoré saponíny, lektíny, bielkoviny obilia, polysacharidy, dokonca aj mnohé monosacharidy, najmä rafinované, bielkoviny mlieka, iné cudzorodé proteíny a látky, vrátane toxínov, potravinárskych prísad a alkoholu.

     Napriek tomu, že ich býva mnoho a nie všetky sú doposiaľ identifikované, dominuje neznášanlivosť lepku (vrátane prechodných foriem, kedy sa ešte nejedná o úplne rozvinutú celiakiu), porucha črevného mikrobiálneho zloženia (dysbióza), chronický stres a jeho metabolické dôsledky, nezdravá výživa, najmä nežiaduca prevaha sacharidov a veľkovýrobou upravované požívatiny, fajčenie a alkohol, niektoré lieky (najmä tzv. nesteroidné antireumatiká, ale aj antikoncepciá a antibiotiká) a syndróm bakteriálneho prerastania čreva, tzv. SIBO.

     Vtedy dochádza k paradoxnému zvýšenému zastúpeniu  patogénnych mikroorganizmov, ktoré sú obvyklé v hrubom čreve, v čreve tenkom, čo úplne zmení mikrobiálnu rovnováhu v neprospech zdraviu prospešných, prináša množstvo problémov s trávením, vstrebávaním, stabilitou vnútorného prostredia a metabolizmu nielen čreva, ale aj organizmu ako celku. Časté, najmä v poslednom období, býva aj premnoženie kvasiniek.  

      Veľmi nepríjemným vyústením nežiaduceho vývoja je vznik následných chorobných zmien, ktoré dnes zaradzujeme do kategórie tzv. autoimúnnych chorôb (vtedy si organizmus človeka vytvára látky, ktoré následne poškodzujú rôzne zdravé tkanivá vlastného organizmu).

      Do tejto veľkej skupiny patria predovšetkým atoimúnna hepatitída, chronická gastritída, ulcerózna kolitída, diabetes I. typu, glomerulonefritída, Guilaiov – Barrého syndróm, Hašimotova tyreoditída, lupus erythematodes, Crohnová choroba, Basedowa choroba, Bechterevova choroba, myastenia gravis, Ordova tyreoiditída, polyartritída, psoriáza, sarkoidóza, Stiffov – Manov syndróm, sklerodermia, Wegenerova granulomatóza, vitiligo, celiakia, supuratívna hidradenitída a to už je vážnym, nielen medicínskym, problémom.

     A aby starostí nebolo málo a neboli jednoduché, spravidla ich sprevádza alebo im predbieha (čiže môže, ale aj nemusí byť) nejaká forma potravinovej intolerancie (neznášanlivosti). Býva to mnohokrát aj dosť mätúce nielen postihnutú osobu, ale i jeho ošetrujúceho lekára. Problematike sme venovali niekoľko blogov, preto cteného čitateľa na nich odkazujeme.   

     Prečo je to potrebné spomenúť? Lebo fakty sú neúprosné.

     Napríklad v USA, kde majú najprepracovanejšie kontrolné systémy, je v súčasnosti evidovaných vyše 50 miliónov ľudí, s niektorou z autoimúnnych ochorení. Ak berieme do úvahy, že celkový počet obyvateľstva USA je cca 328 miliónov, ide o dosť vysoké, varujúce, navyše v posledných rokoch stúpajúce číslo.

     Musíme totiž s pravdepodobnosťou, rovnajúcou sa istote predpokladať, že ani inde vo svete množstvo ľudí trpiacich na autoimúnne ochorenia, v porovnaní s počtom celkovej populácie, nie je menší, hoci presné údaje chýbajú, resp. sa mnohé diagnózy z tejto kategórie buď nesledujú alebo sú súčasťou iných štatistík a hodnotení.

     Nie je preto kuvičím hlasom konštatovanie, že aj u nás v najbližšom období musíme očakávať ich enormný nárast. Nielen v celkových množstvách, ale aj v rozsahu a závažnosti. Predstavuje to problém nielen medicínsky, ale doslova celospoločenský. Podobnú skúsenosť sme získali aj v našej klinickej praxi. Viď aj https://symptomedica.com

      Ak preto hodnotíme syndróm priepustnosti (presakovania) čreva, nutne musíme mať na zreteli nielen jeho existenciu, momentálne škody, ktoré prináša, ale aj jeho prípadné ďalšie smerovanie v prípade, že sa včas nepodchytí a postihnutá osoba nedostane adekvátnu liečbu a starostlivosť. 

     O diagnostike a liečbe syndrómu priepustnosti čreva budeme pokračovať v budúcej časti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovičova reforma: Koľko pridá zamestnancovci a vezme živnostníkovi?

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kolúznu väzbu treba zmeniť

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

Komentár Ondreja Podstupku

Ako dlho sa dá opakovať tá istá chyba?

Tentoraz to určite bude iné. No určite.


Už ste čítali?