Bioaktívne peptidy – nádej pri liečbe mnohých ochorení.

Autor: Symptomedica | 14.1.2021 o 15:00 | (upravené 14.1.2021 o 15:09) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  273x

     Peptidy sú reťazce aminokyselín, ktoré sa podieľajú na tvorbe bielkovín a iných molekúl. V postupnosti výstavby alebo degradácie tvoria akýsi pomyselný stred na trase aminokyseliny – peptidy – proteíny a späť (obr. 1). 

Tvorba bielkovín je viazaná na bunku, plynie z toho, že peptidy musia mať nielen nízku molekulovú hmotnosť (niekoľko daltonov) a veľkosť (niekoľko nanometrov), ale aj dobrú schopnosť prieniku cez bunkové membrány (vonkajšie i tie, ktoré sú súčasťou tzv. bunkových súčastí vo vnútri buniek), čo predpokladá afinitu jednak k špeciálnym receptorom, ale aj transportným membránovým systémom.

Dalton je atómová hmotnostná jednotka, má značku „Da“ alebo „u“ a v prepočte na kilogram predstavuje 1,660 539 066 60(50)×10−27 kg.

Nanometer je dĺžková jednotka, má značku „nm“ a predstavuje vzdialenosť jednej miliardtiny metra, čiže 10-9 m.

     Podľa počtu aminokyselín peptidy delíme na oligopeptidy (2-10 aminokyselín) a polypeptidy (11-100). Pokiaľ komplex obsahuje viac ako 101 aminokyselín, ide už spravidla o bielkoviny. Čím má peptid menší počet aminokyselín, tým môže byť v metabolizme a jeho reakciách všestrannejšie využívaný, ale nie je to automatické pravidlo. Zložitosť problematiky podčiarkuje, okrem mnohých ďalších aj fakt, že výber aminokyselín a ich zapojenie do reťazca poskytuje množstvo variácií, tým vlastností toho – ktorého peptidu. Vzájomných  napojení a prepojení o to viac.

     Peptidy bývajú orgánovo, nie druhovo špecifické, čo ich a najmenej v teoretickej rovine

predurčuje zaradiť k veľmi dôležitým substrátom, ktoré môžu značným spôsobom urýchliť tvorbu aj regeneráciu, najmä bielkovinovej hmoty.

     Aminokyseliny sú v peptidoch umiestnené do nerozvetvených reťazcov, čiže nevytvárajú priestorovú štruktúru. Zjednodušene povedané, ich zapojenie alebo napojenie do tvorby proteínov (a iných molekúl), zaberie relatívne kratšiu dobu, než pokiaľ by sa tie isté museli vyskladať postupne, po jednej aminokyseline. V skutočnosti sa jedná o zlomky a zlomky zlomkov sekundy, ale v ponímaní metabolických časov sú to nielen nepredstaviteľné, ale hlavne nevídané časové úspory. Ak by sme hľadali paralelu s kalendárnym ponímaním času, potom ako medzi hodinami a sekundami.

     Medzi základné druhy peptidov patria proteíny (bielkoviny) tvoriace, prenášače (napomáhajú vstupovať, resp. vystupovať do buniek a reakcií iným látkam, napr. minerálom, vitamínom), enzýmy, hormóny (najdôležitejšie katalyzátory tela), neuropeptidy (bez nich by nefungovala najmä nervová sústava), alkaloidy (lipofilné dusíkaté bázické látky), niektoré antibiotiká (prirodzené, telu vlastné molekuly so schopnosťou likvidovať patogény) či štrukturálne (tvoriace skladbu súčastí tela, orgánov a ich štruktúr).

     V prípade, že sú peptidy aktivované priamo dokážu vstupovať do metabolických dejov organizmu, ide o bioaktívne peptidy a hlavne tie sú momentálne predmetom sústredeného záujmu vedy aj laickej verejnosti.

     Medzi základné vlastnosti bioaktívnych peptidov patrí podiel na reparácii, regenerácii buniek a orgánov, antioxidačné (vytláčajú aj likvidujú voľné radikály), antimikrobiálne (najmä voči patogénom), imunomodulačné (podpora rôznych typov imunity), protizápalové, cytomodulačné (ničia patologicky zmenené bunky, vrátane nádorových),  metabolické (napr. plynúce z obezity, problémov s cholesterolom či dyslipidémiami, cukrovky II. typu, osteoporózy, niektorých hormonálnych aktivít) buniek a ich funkcií, vrátane dnes nanajvýš pýtaného anti - aging efektu (spomaľujúci starnutie pôsobením lokálnym, napr. v kozmetických prípravkoch aj celkovým, na úrovni buniek). Niet preto divu, že sa dostali do hľadáčika nielen vedy, ale aj najrôznejších snáh o ich cielené a urýchlené zapájanie, najmä do reparačných procesov, vrátane liečenia najrôznejších chorobných jednotiek a stavov.

     Výskum pokročil, dosiahli sa určité dielčie výsledky. Vývoj má za cieľ nájsť bioaktívne peptidy nielen na určitú chorobu, ale aj na mieru konkrétneho jedinca. Vyžaduje to, aby boli naplnené aj bezpečnostné aspekty použitia v praxi, ktoré musia byť overené, vrátane ich dlhodobých dôsledkov, pokiaľ sú dodávané do organizmu externe (umelo). A to je proces nielen zložitý, nákladný, ale aj vyžaduje nevyhnutný čas, ktorý sa ráta na roky.

     Výhodou aj nevýhodou bioaktívnych peptidov je v tom, že ich účinok je prísne viazaný na určité cieľové receptory a podmienený prítomnosťou ďalších a iných substrátov (najmä niektorých minerálov a vitamínov vo vzájomných prepojeniach), ktoré účinok zabezpečujú či sprostredkujú, dokážu iniciovať, urýchľovať alebo spomaľovať. Povedané stručne, ide o veľmi zložitý a precízne vybalansovaný mechanizmus, z čoho plynú aj možné nedostatky či riziká. Napriek pozitívnym dielčím výsledkom je preto na mieste určitá opatrnosť a potrebné sú aj dlhodobo kontrolované štúdie, aby sa zreteľne vyhodnotila ich bezpečnosť a naozajstné bonusy.

     Nie nepodstatný je spôsob získavania a technologickej úpravy bioaktívnych peptidov (vrátane stability). Počnúc chemickou syntézou, cez rôzne fermentačné technológie (enzymatické, mikrobiologické), genetickou manipuláciou a pod., s využitím rôznych surovín anorganických alebo organického pôvodu a to rastlinné alebo živočíšne. Len základné uvedené kategórie zakladajú množstvo výziev aj otázok, ktoré veda musí dešifrovať, zreteľne a zrozumiteľne popísať a skontrolovať. Preto nie je na mieste zhon, netrpezlivosť, ani urýchľovanie, najmä masívnej komerčnej výroby, zahájenej na základe akokoľvek povzbudivých dielčích alebo predbežných výsledkov. Musia sa brať do úvahy aj skutočnosti, že obsahom tzv. ultrafiltrátov biogénnych peptidov sú alebo môžu byť aj iné látky, napr. minerály, vitamíny, zložené molekuly či ďalšie súčasti (degradačné aj syntetizujúce) organických aj neorganických látok, ktoré v konečnom dôsledku môžu byť s účinkom bioaktívnych peptidov v súhre (synergii), ale aj ich pôsobenie môžu brzdiť, znehodnocovať alebo iným spôsobom znegovať.

     Z výživového hľadiska je dôležité si uvedomiť, že bioaktívne peptidy sa uvoľňujú v priebehu rozkladu bielkovín (proteolýzy) počas trávenia a vstrebávania (najčastejšie pôsobením bielkoviny štiepiacich, proteolytických, enzýmov rôzneho druhu a pôvodu), ale aj počas spracovania potravín (tepelná úprava, fermentácia, dozrievanie). Ak k tomu prirátame skutočnosť, že v surovinách bežnej výživovej praxe sú hojne zastúpené, usmerňuje to tvorbu výživových, diétnych aj režimových opatrení v prospech ich zmysluplnej vyťaženosti pre organizmus človeka a jeho zdravie.

     Z rastlinných zdrojov ide hlavne o obilniny, napr. pšenicu, jačmeň, ovos, kukuricu, proso, cirok, strukoviny, hlavne sóju, ryžu, orechy (chia, sezamové). Zo živočíšnych červené mäso, ryby, hovädzie mlieko a výrobky z neho, najmä syry (parmezán, čedar), kolostrum, ale hlavne kyslomliečne, napr. kefír, srvátku, cmar, bryndzu, jogurt či vajcia (len samotný bielok má vyše 60 bioaktívnych peptidov).

     Veľmi dôležité je suroviny nakombinovať takým spôsobom, aby boli pre proteolýzu zabezpečené nielen dostatočné prírodné zdroje, ale aj substráty, sprostredkujúce tvorbu a aktiváciu tráviacich enzýmov (každý enzým, aby bol účinný, sa musí dostať do tzv. aktívneho stavu), ktoré to sprostredkujú.

     Aj preto sú ovocie a zelenina, najmä čerstvé a v surovom stave, dobrou voľbou. Dodávajú hotové enzýmy širokého spektra, ale aj substráty pre ich syntézu v tráviacom trakte človeka.   

     Ukazuje sa, že veľmi dobrou možnosťou  sú aj probiotiká. Mnohé prospešné mikroorganizmy totiž nielenže napomáhajú procesom trávenia, vstrebávania, ale aj látkovej premene, vrátane tvorby enzýmov v mieste svojho ukotvenia, na slizniciach gastrointestinálneho ekosystému (tráviaceho traktu).

     Pri tvorbe bioaktívnych peptidov sú najusilovnejšie laktobacily, z nich najmä Lactobacillus spp., Lactobacillus delbrueckii, čiže bulgaricus, ale aj Lactobacillus  (ďalej len L.) casei, L. fermentum, L. gasseri, L. helveticus, L. keffiri, L. paracasei, L. paraplantarum, L. plantarum, L. rhamnosus.

     Ich význam podčiarkuje nielen schopnosť štiepiť proteíny, za vzniku bioaktívnch peptidov, ale tiež produkcia ďalších látok, ktoré sú v nutričných a zdravotných výstupoch vo vzájomnej synergii (najmä vitamíny, minerály, aminokyseliny, polysacharidy aj monosacharidy). Podporujú mobilizáciu molekúl pre potreby spoľahlivej produkcie orgánov slizničnej imunity. Zároveň znižujú obsah imunitu narúšajúcich proteínov či alergénov

     Výživové doplnky, napr. hotové enzýmy,  rôzne mikronutrienty izolované či v kombináciách (vitamíny, minerálne látky, iné aktívne molekuly, napr. koenzým Q10, glutatión alebo luteolín) sú tiež vítané, lebo napomáhajú docieliť výťažnosť a synergiu nutrientov zo stravy, vrátane bioaktívnych peptidov.

     Odhadnúť vzťahy medzi potrebou bioaktívnych peptidov a ich účinkami na zdraví je zatiaľ stále zložité a vo vývoji. Ukazuje sa, že sú viac závislé na kvalite, než kvantite (majú rôzny potenciál), čo je síce úplne logické, kopírujúce pôsobenie všetkých biologicky aktívnych látok v organizme človeka, ale treba to ešte celkom zreteľne rozšifrovať, takpovediac rozmeniť na drobné, tým definovať.

     Preto bude a najmenej do doby, pokým veda nezodpovie na všetky otázky, spojené s umelou tvorbou bioaktívnych peptidov (aktivita, stabilita, toxicita), ich spoľahlivým zdrojom dobre zvolená strava (diéta), prispôsobená aktuálnym potrebám konkrétneho človeka (personifikovaná), čo je nielen ambíciou, ale aj jednou z hlavných metód práce Symptomedica. Nehovoriac aj o tom, že tiež z hľadiska  obstarávacích nákladov optimálne vyváženou.

     S prihliadnutím na všetky aspekty pre a proti užívaniu umelo pripravených bioaktívnych peptidov, Symptomedica ponúka aj takúto alternatívu ako jednu z možností personifikovanej výživy, vnútornou smernicou prísne viazanú na odporúčanie lekára.

Viď aj www.symptomedica.com

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kde Rómovia nie sú súčasťou problému, ale jeho riešenia

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

Autorská strana Jakuba Fila

Je to akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn

O klíme si kladieme falošné otázky.


Už ste čítali?