Pankreatitídy vzbudzujú stály rešpekt.

Autor: Symptomedica | 31.12.2020 o 9:27 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  878x

     Pankreas je žľaza s vnútorným (endokrinným) a vonkajším (exokrinným) vylučovaním. Podrobnejšie sme sa jej najdôležitejším funkciám venovali v poslednom blogu. Pripomenieme, že hlavným produktom exokrinných buniek je

najmä pankreatická šťava, ktorá obsahuje predovšetkým rôzne enzýmy, potrebné pre trávenie, vstrebávanie a metabolizmus živín. Výlučkami endokrinných buniek sú hlavne hormóny, zabezpečujúce prioritne energetický metabolizmus človeka, spracovanie glukózy inzulínom alebo pri jej nedostatku mobilizáciou zo zásobného glykogénu glukagónom.

     Podžalúdková žľaza je extrémne vyťaženým orgánom ľudského tela, náchylná k mnohým ochoreniam. Medzi najpočetnejšie patria pankreatitídy (zápaly). V posledných rokoch a na celom svete zaznamenávame ich neustály nárast. Literatúra uvádza výskyt od 5-80 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne.

     Príčin vzniku zápalu podžalúdkovej žľazy je celá plejáda. Napriek tomu sa  vykryštalizovali dve zásadné oblasti, ktoré hrajú najdôležitejšiu úlohu.

     Štúdie a klinická skúsenosť na celkom svete jednoznačne poukazujú, že 50-70% dokázanej pankreatitídy ide na vrub tzv. biliárnej mikrolitiázy20-30% spôsobuje dlhodobá konzumácia alkoholu.

     V dnešnom blogu sa budeme venovať práve týmito dvom najčastejším príčinám, lebo jednoduchým aj účinným praktickým výstupom je poznatok, že je v silách človeka nedopustiť, aby sa uplatnili.

     Žlč sa tvorí v pečeňových bunkách (hepatocyty). Okrem vody obsahuje žlčové kyseliny (kyselina cholová a chenodeoxycholová sú tzv. primárne, lebo vznikajú v pečeni, ale pripájajú sa k nim aj sekundárne, napr. deoxycholová a litocholová, ktoré síce vznikli v čreve, ale špeciálnym krvným črevno-pečeňovým obehom, tzv. enterohepatálnym, sa dostanú do pečene a pripoja sa k primárnym), niektoré minerály, cholesterol, lecitín (fosfatidylcholín), ale aj bilirubín (žlčové farbivo), tiež tzv. steroidné hormóny a ďalšie produkty pečeňových buniek najrôznejšieho zloženia, vrátane prípadných liekov, pokiaľ ich človek užíva či iných splodín metabolizmu, nepotrebných i nežiaducich látok.

     Z pečeňových buniek sa žlč malými žlčovodmi dostáva do čoraz väčších, aby sa napokon hromadila v žlčníku, kde sa zahusťuje a je skladovaná do okamihu, kedy dostane „pokyn“, aby sa zúčastnila procesov trávenia, vstrebávania a metabolizmu. V tomto okamihu je cez vývodné žlčové cesty (ductus choledochus) vstrekovaná dovnútra dvanástnika na duodenálnej papile, spolu s pankreatickou šťavou, lebo presne v tom istom mieste ústi aj hlavný vývod pankreasu (ductus pancreaticus).

     Žlčníkové kamene majú svoju postupnosť vzniku. Najprv sa začnú tvoriť zhluky v podobe akéhosi blata (sludge), potom jemných zŕn (piesok), aby sa naďalej zahusťovali, nabaľovali a napokon vznikli útvary dobre rozoznateľné aj voľným okom.

     Traduje sa, že proces zahusťovania a vyzrážania prebieha zvyčajne v priebehu dňa, kým v noci, počas spánku, dochádza k ich samovoľnému rozpúšťaniu a odchodu vývodnými žlčovými cestami do dvanástnika a tenkého čreva.

     Dôležitým predpokladom je, aby večera nebola príliš objemná a hlavne bohatá na tuky a človek svojim pitným režimom napomáhal správnemu riedeniu a rozpúšťaniu v priebehu dňa nahromadených zhlukov.

     Tiež sa uvádza, že samočistiacim spôsobom je organizmus človeka schopný „rozpustiť“ alebo sa zbaviť žlčového blata a piesku s veľkosťou zŕn (kamienkov) do dvoch milimetrov v priemere, bez toho, aby mu to spôsobilo nejakú kritickú bolesť alebo inú ujmu na zdraví. 

     A to je aj jedna z odpovedí, prečo zdravotníci nabádajú precízne dodržiavanie pitného režimu a minimalizáciu večerných porcií jedál.

     Žlčníkové kamene (cholelitiáza) postihujú približne tretinu obyvateľstva, častejšie ženy. Aj keď niekto nespochybňuje vrodenú dispozíciu, predsa najčastejšou príčinou bývajú poruchy výživy (prejedanie, obezita, metabolické choroby, príjem stravy bohatej na tuky, náchylnejší sú aj diabetici), kedy dôjde k nepomeru v zložení žlče (zvýšenie cholesterolu, koncentrácia žlčových kyselín, fosfolipidy). Významným podporným faktorom býva aj stres, nedostatočný pitný režim, hemolýza (rozpúšťanie krvných elementov).

     Až 90% žlčových kameňov je svetlých (cholesterolových), zvyšok sú tmavé, zložené buď z hnedého alebo čierneho pigmentu.

     Cholesterolové obsahujú 50-99% cholesterolu, súčasťou môže byť aj uhličitan vápenatý, bilirubinát vápenatý, ale tiež glykoproteíny (zložené molekuly zo sacharidov a bielkovín), mukopolysacharidy (zložené sacharidy), fosfolipidy (tuky s obsahom fosforu) a iné látky. 

     Čierne pigmentové kamene sú tvrdé, neobsahujú cholesterol a zložené najmä z farbiva (pigmentu) bilirubínu, s fosfátom a uhličitanom vápenatým.

      Hnedé obsahujú najmä bilirubinát, cholesterol, stearát a palmitát vápnika (soli kyseliny stearovej a palmitovej). Môžu sa vytvárať nielen v žlčníku, ale aj v žlčových cestách a to môže byť problémom.

    Napriek vysokému výskytu (incidencii), našťastie, sa 70% žlčníkových kameňov klinicky neprejaví, čo je dobré aj zlé.

     Dobré v tom, že nositelia sú bez akýchkoľvek príznakov a o skutočnosti, že majú žlčové kamene, sa zväčša dozvedia pri náhodnom náleze.

     Na druhej strane sú rovnako rizikovými kandidátmi na komplikácie ako aj pacienti s príznakmi (prejavujúcimi sa kolikami alebo neurčitými tráviacimi problémami – dyspepsiou), medzi ktoré patrí tzv. mikrolitiáza, žlčové kamene o takej veľkosti, ktorá im umožňuje „po prúde“ vycestovať zo žlčníka do vývodných žlčových ciest (obr. 3). Hrozí ich upchatie, sprevádzané silnou bolesťou a nástupom žltačky.

     Ale, v prípade, že malý kamienok uviazne v oblasti duodenálnej papily, spôsobí zastavenie prúdenia aj pankreatickej šťavy, jej hromadenie, prenikanie spätným tokom do tkaniva podžalúdkovej žľazy, so vznikom akútneho zápalu, pankreatitídy.

     Povedané jednoducho, mnohé a silné enzýmy podžalúdkovej žľazy neodtekajú, hromadia sa, pretlakom vnikajú do tkaniva samotného pankreasu, spôsobia zápal a začnú rozkladať svoje vlastné štruktúry. Nastáva sebadeštrukcia podžalúdkovej žľazy.

     Takže mikrolitiáza škodí rovnako žlčovým cestám a pečeni ako aj podžalúdkovej žľaze a to je už vážny problém.

     Nadmiera príjmu alkoholu enormne zaťažuje bunky pankreasu a zvyšuje jednak ich tvorbu a vylučovanie (sekréciu), jednak prispieva k zahusťovaniu pankreatickej šťavy, vytváraniu vločiek, ktoré upchávajú najprv drobné, neskôr aj väčšie vývody podžalúdkovej žľazy.

     Zrazu, nevedno kedy, ani nepoznajúc presný spúšťací mechanizmus, dochádza k podobnej situácii ako v prípade vzniku pretlaku z dôvodu upchatia duodenálnej papily. Pankreatické šťavy preniknú mimo buniek svojho vzniku a vývodných ciest a vzniká zápal.

     Tragédiou je nielen pre tých, ktorí pravidelne holdujú alkoholickým nápojom (je dokázané, že chronický alkoholik sa určite dospeje k pankreatitíde pri 5-15 ročnom pravidelnom a dennom konzume alkoholu). Pritom situácia u nás vôbec nie je priaznivá, lebo v oficiálnych štatistikách sme sa „prepracovali“ na 19. miesto celosvetovej spotreby alkoholu. V priemere to zodpovedá 45. fľašiam tvrdého alkoholu na osobu a rok, čo je pomerne dosť kruté číslo. Nehovoriac o tom, že čím ďalej, tým viac holdujú alkoholu mladí, až celkom mladučkí...

     Ale, pankreatitída si vyberá svoje obete aj spomedzi tzv. víkendových alkoholikov, teda ľudí, ktorí vcelku žijú striedmym životom, ale občas ich „prepadne“ nevýslovná potreba sa zrichtovať do nemoty a môžu na to šeredne doplatiť.

     V prípade mikrolitiázy dnešná medicína ponúka elegantné riešenia v podobe operačného odstránenia žlčníka (cholecystektómia), ktorého súčasťou je aj revízia vývodných žlčových ciest. O to viac, že dnes sa už takmer na všetkých pracoviskách realizuje tzv. laparoskopicky. Dokonca je možné odstrániť zablúdené kamene v žlčových cestách tzv. mini invazívne, pomocou ERCP prístroja (endoskopický retrográdny cholecystopankreatický prístup), kedy skúsený endoskopista nasonduje duodenálny vývod, do vývodných žlčových ciest vpraví jemnú slučku a kamene povyberá bez toho, aby bolo nutné pacienta operovať klasicky či laparoskopicky. Obr. 5.

     Obrana pred alkoholickou pankreatitídou je tiež jednoduchá, spočívajúca v prísnej abstinencii a vyhýbaniu sa najmä mastných jedál a nekontrolovaného príjmu veľkého množstva „nezdravej“ stravy.

     Skúsenosť však potvrdzuje, že ide o oveľa väčší problém, než by sa na prvý pohľad zdalo. Závislý je totiž  na vôli a pevnom odhodlaní dotyčnej osoby a to nemusí byť vždy dostatočne silnou, ani presvedčivou motiváciou. Najmä v tzv. bezpríznakovom období. Ale - iná cesta nie je!  

     O niektorých zákernostiach pankreatitídy budeme pokračovať nabudúce.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovičova reforma: Koľko pridá zamestnancovci a vezme živnostníkovi?

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kolúznu väzbu treba zmeniť

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

Komentár Ondreja Podstupku

Dúfame v krízu magického myslenia

Tentoraz to určite bude iné. No určite.


Už ste čítali?