Migréna.

Autor: Symptomedica | 3.12.2020 o 17:35 | Karma článku: 3,85 | Prečítané:  331x

     Migréna patrí medzi dvadsať najviac sa vyskytujúcich zdravotných problémov na celom svete. Aspoň raz za život postihne najmenej 90% populácie, ale niektorých dokáže potrápiť aj niekoľkokrát mesačne. 

Trikrát častejšie ňou trpia ženy, najmä medzi dvadsiatym až päťdesiatym rokom života. Ale, nevyhýba sa ani starším či úplne mladým (až 15% prípadov sa týka detí).

     Z hľadiska dnešného hodnotenia sa na vzniku migrény podieľajú najmä environmentálne príčiny (70%) a dedičná predispozícia (30%). Približne 70% pacientov má medzi prvostupňovými príbuznými niekoho, kto migrénu má.

     Predpokladá sa, že dochádza k poruche rovnováhy serotonínu, s jeho následným vplyvom na cievne, nervové a hormonálne zmeny. Strieda sa rozširovanie a zužovanie ciev, dráždi to nervové pletene v ich stenách, čo sa prenáša do ďalších partií mozgu a prináša sprievodné príznaky. Medzi podporné mechanizmy patria hormonálne vplyvy (dospievanie, menopauza, hormonálna antikoncepcia), aj užívanie liekov (napr. na vysoký krvný tlak, srdcové cievy, ale aj iné, napr. zápaly), skrytá lebo manifestná potravinová alergia alebo intolerancia, fajčenie, chemické látky, vrátane toxínov a jedov.

Serotonín je biologicky aktívna látka, nachádzajú sa najmä v krvných doštičkách, bunkách gastrointestinálneho ekosystému, centrálnom nervovom systéme. Ide o veľmi dôležitý neurotransmitér (prenášač nervových vzruchov), veľmi úzko previazaný s príjmom potravy, cyklom spánku a bdenia, ovplyvňujúci činnosť hladkého svalstva, krvného zrážania, ale aj citového života a sexuality.

     Od „bežnej“ bolesti hlavy sa migréna líši typickými znakmi. Patrí medzi nich pulzujúca, krutá bolesť hlavy, zvyčajne na jednej strane, sprevádzaná zvýšenou citlivosťou na svetlo (fotofóbia), zvuk (fonofóbia), celkovou malátnosťou, podráždenosťou, skľúčenosťou, nevoľnosťou, nechutenstvom, nezriedka pocitom na zvracanie (nauzea) i dokonanie tohto reflexu (vomitus). Mnohí sú vtedy na niekoľko hodín, až dní úplne „vyradení“ z bežného života. V prípadoch, kedy sa objavuje častejšie ako polovicu dní v mesiaci ide o chronickú migrénu.

     Bolesť prichádza zväčša náhle. U niektorých ju predchádza aura (predzvesť), sprevádzaná rôznymi vnútornými varovnými signálmi, vnemami (zrakové, čuchové, sluchové, motorické, senzitívne), ktoré ľudia trpiaci migrénami veľmi dobre poznajú a vedia, že po nich budú nasledovať kruté bolesti hlavy. Rovnako poznajú aj stav po jej ústupe, ktoré vystrieda spravidla úplná fyzická a psychická vyčerpanosť.

     Časté bývajú očné príznaky, rôzne škvrny, kľukaté čiary, dvojité videnie, výpadky zorného poľa, dokonca nie je zriedkavá ani prechodná strata videnia. Dochádza k tŕpnutiu pier, tváre, končatín, prichádzajú poruchy rovnováhy, motkanie, malátnosť, predráždenosť i ospalosť, zmätenosť, neschopnosť sústrediť sa, rečové poruchy, dokonca aj krátkodobá strata schopnosti rozprávať. Postupne vzniká, stupňuje sa a dominuje pulzujúca bolesť hlavy.

     Medzi hlavné spúšťače (triggers) migrény patria stres, únava, strach, úzkosť, obava, ale aj bolesti zubov, prudké blikajúce svetlo a niektoré stravovanie podnety.

     Skoro štvrtina ľudí, ktorí majú migrénu, dokážu jasne identifikovať svoje potravinové spúšťače. V rebríčku poradia ide o alkohol (cca 30-35%), čokoládu (15-20%), syry (10-18%), kofeín (15%), citrusy (4-5%). K častým patrí aj iné aromatické ovocie, prísady a pochutiny, ale tiež rôzne nepríjemné pachy či vône, často i hlad. Neobvyklým spúšťačom je u citlivých osôb zmrzlina. Migrénu zvyčajne vyprovokuje chlad, nie ingrediencie v nej obsiahnuté.

     Zaujímavý je tiež údaj, že obézni majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku migrény, resp. že
tučnota patrí medzi dôležité spúšťače. Ale, prečo týka sa viac žien ako mužov zatiaľ
nebolo spoľahlivo objasnené.

     Závažnými spúšťačmi sú tiež biogénne amíny (histamín, fenyletylamín, putrescín, kadaverín, spermín, spermidín, tyramín, tryptamín, pred nejakým časom sme o nich už  písali), preto musia ľudia, ktorí majú migrénu starostlivo dbať na výber surovín pre svoju výživu, precízne zabezpečiť kvalitu skladovania  požívatín a vyhodnocovať každé, najmä bakteriálne ochorenie, lebo ich môžu produkovať niektoré patogénne rody napr. Bacillus, Clostridium, Enterobacter, Escherichia, Pediococcus, Proteus, Pseudomonas, Salmonella, ale aj niektoré laktobacily.

     Ľudia, ktorí trpia migrénou svoje spúšťače poznajú „dôverne“ a mali by sa im celoživotne vyhýbať, čo za každých okolností nie je stále možné zabezpečiť.

     Tzv. eliminačné diéty majú preto svoje opodstatnenie. Ich cieľom je vylúčiť maximum spúšťačov a stabilizovať hladinu serotonínu, ale aj iných hormónov (noradrenalín, kortizol).

     Niektoré literárne údaje poukazujú, že diétne a režimové opatrenia môžu znížiť riziko vzniku už o 75% prípadov, dokonca medzi dôležité faktory je zaradené aj presáľanie stravy. Uvádzajú 30-40% podiel soli na vzniku migrény. Rovnako ako prudké zníženie hladiny sacharidov, najmä glukózy v krvi. Nezabúdať ani na stabilizáciu telesnej hmotnosti a prívod progresívnych olejov a tukov, so zastúpením najmä omega-3 foriem mastných kyselín, eikozapentaénovej  (EPA) a dokosahexaénovej (DHA).  

     Na druhej strane sa dosiahlo signifikantné zmiernenie migrény až u 67% postihnutých iba zaradením probiotík do liečby. Ide predovšetkým o Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus brevis, Lactobacillus casei, Lactobacillus lactis, Lactobacillus salivarius, Bifibobacterium bifidum, Bifidobacterium lactis.

     Pri stanovovaní diagnózy migrény sa dnes zvyčajne postupuje podľa jednotných šablón. Najmä z dôvodu, aby sa v diferenciálnej diagnostike na nič nezabudlo. Prepracované sú detailne, realizované zvyčajne pod gesciou neurológa.

     Liečbu migrény delíme na farmakologickúneliekovú. Ordinácia medikamentov je aj musí byť vo výhradnej kompetencii neurológa alebo špecialistu na migrénu. V ťažkých a zložitých prípadoch si prizýva mnoho ďalších, vrátane psychológa, psychiatra, intenzivistu - anesteziológa či odborníkov na liečbu chronickej bolesti (algeziológ) alebo neurochirurga. Súčasťou by mala byť aj konzultácia s klinickým farmakológom, inými špecialistami, lebo je na mieste prehodnotenie, najmä chronickej medikamentóznej liečby, ktorá môže v sebe skrývať spúšťače migrény.

     Úlohou a cieľom nefarmakologickej liečby je odstraňovanie jestvujúcich a potenciálnych spúšťačov migrény, úprava výživy a životosprávy, prípadne využitie ďalších doplňujúcich metodík a techník.

     Pri úprave výživy a tvorbe životosprávy je možné využiť takmer všetky odporúčania, ktoré sme doposiaľ vložili do našich blogov, ide o akýsi koncentrát, použiteľný na jednom mieste, u konkrétnej osoby, postihnutej migrénou.

     Ako všetky nutričné opatrenia, vždy je potrebné prehodnotiť najprv kvalitu a kvantitu pitného režimu. Diétne opatrenia usmerňovať tak, aby splnili prívod hodnotných makrožívín, potrebného množstva mikroživín, ale aj zrealizovali určitú úlohu očisty gastrointestinálneho ekosystému (detoxikácia). Pre tento účel sú preto nanajvýš vhodné probiotiká aj prebiotiká, najmä potravinová vláknina.

     Odporúča sa tiež posilnenie prívodu prírodných zdrojov vápnika, horčíka, no najmä medi (mäso, pečeň, hydina, ryby, tmavé pečivo, vajcia, čerešne, ananás, petržlen, cesnak, bazalka, strukoviny, olivy, mandle, zeler, mrkva, cvikla, ďumbier či bylinkové čaje, napr. pupalka, rozmarín, levanduľa, mäta, kozlík, tymian).

     Za vhodný doplnok výživy sa tiež považujú antioxidanty, najmä koenzým Q10, vitamíny E, C, ale aj prírodné zdroje rady B či D.

     Dobrým režimovým usmernením ostávajú klasické tézy prvej pomoci, tzv. „piatich T“ (ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti, aplikovane i transport – myslí sa najmä vyhľadať lekársku pomoc vo včasnom štádiu, nie až vtedy, keď je bolesť najviac rozvinutá). Z ďalších možností je odporúčaná všeobecná aj špeciálna rehabilitácia, fyzikálna liečba v celej palete svojich výkonov (napr. vodoliečba, elektroliečba, iná reflexná liečba, masáže), ale i tzv. 3D pulzná terapia, svoje miesto môže zaujať akupunktúra či dokonca hypnóza alebo muzikoterapia.

     Prevencii musí dominovať snaha vyhýbať sa spúšťačom, posilniť pohybové aktivity, najlepšie na čerstvom vzduchu, otužovanie, posilňovanie psychickej odolnosti, rekondície. Trénovať pozitívne myslenie, plánovať vyváženie psychickej a fyzickej námahy, dbať na kvalitu oddychu aj spánku, usporiadanie rodinných a iných vzťahov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kde Rómovia nie sú súčasťou problému, ale jeho riešenia

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

Autorská strana Jakuba Fila

Je to akoby sme si v garáži pustili motor a ešte aj pridávame plyn

O klíme si kladieme falošné otázky.


Už ste čítali?