Syndróm nepokojných nôh mnohých poriadne znervózňuje.

Autor: Symptomedica | 19.11.2020 o 12:20 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  484x

     Syndróm nepokojných nôh, anglicky Restless Legs Syndrome (RLS), tiež Willis – Ekbomova choroba je pomerne známe, ale zriedkavo diagnostikované ochorenie. Charakterizuje ho nevyhnutná potreba pohybovať dolnými končatinami

ktoré zvyčajne sprevádza veľmi ťažko definovaný nepríjemný pocit nepohodlia nôh. Nutkanie na pohyb sa zmierňuje pohybom končatín, najmä chôdzou alebo naťahovaním. Zvlášť intenzívna je u ľudí so sedavým typom zamestnania. Zvyčajne sa objavuje počas oddychu, pri pokojovom režime, napr. poležiačky či v sede.

     Veľmi často sa vyskytuje aj v noci (niektorí tvrdia, že medzi polnocou a 04:00 hodinou, ale nemusí to byť automatickým pravidlom). Prejavuje sa pol sekundy trvajúcim, až päťsekundovým pohybom dolných končatín, smerom od palcov, cez členok, koleno, po bedro, v 15-40 sekundových intervaloch. Zvyčajne si to dotknutá osoba neuvedomuje a o skutočnosti, že počas spánku „hrá futbalový zápas“ sa dozvedá od svojho partnera, ktorý to nejakým spôsobom odhalí alebo ho kmitanie a mihotanie nôh prebudí. Niektorí sa však pri pohyboch dolných končatín spontánne budia. Následne nevedia opäť zaspať. Dlhodobo to prináša pocit nočného neoddýchnutia a napokon aj obavu, čo sa bude diať počas nasledujúcej noci. Môže dokonca, okrem nespavosti (insomnia), vyprovokovať až depresiu. Posunúť pôvodný problém celkom iným smerom.

     Prejavy, ktoré syndróm nepokojných nôh vyvoláva, sú rozmanité aj rozdielnej intenzity. Ide o záležitosť, ktorú zvyčajne dotknuté osoby pociťujú v „hĺbke“ svojich končatín, kdesi v svalstve. Pričom u dvoch typologicky podobných jedincov môžu byť aj diametrálne rozdielne. Ide najmä o tŕpnutie, mravčenie, brnenie, oslabenie, oťaženie, niekedy nešpecifikovanú bolesť, kŕče, najmä lýtkového svalu, vnútorné napätie, nepokoj, nervozitu, trhavý pocit, akoby sa mu zauzľovali prsty, svrbenie, šteklenie, striedavo pálenie alebo chlad.

     Častejšie bývajú syndrómom nepokojných nôh postihnuté ženy. Prvé prejavy sa spravidla objavia po štyridsiatke a jeho výskyt stúpa vekom, ale nie je to automatické pravidlo, lebo syndróm nepokojných nôh dokážu mať aj deti. Zaujímavé je, že sa vo väčšom zastúpení objavuje u tehotných a po pôrode mnohým z nich (dve tretiny) aj spontánne ustúpi. Tiež u ľudí, ktorí sú opakovanými darcami krvi.

     Potrebné je zdôrazniť, že vo svojej podstate ide o neurologické ochorenie, hoci mnohí ho považujú za psychiatrickú chorobu, čo nie je pravdou. Ide o stav, ktorý charakterizuje určitá porucha koordinácie cítenia, resp. vnímania (vedomého i podvedomého) a pohybu, skoncentrovaná do dolných končatín, najmä nôh. A keďže na uvedenom procese sa podieľa (je zapojených) množstvo nervových štruktúr (počnúc centrálnym nervovým systémom, končiac periférnymi nervovými vláknami, zakončeniami, receptormi a spojeniami), poskytuje v teoretickej aj praktickej rovine nevyčísliteľné množstvo možností, ktoré syndróm nepokojných nôh môžu spôsobovať.

     Syndróm nepokojných nôh sa vyskytuje u 2,5-10% populácie a odborná literatúra ho rôzne kategorizuje. Najčastejšie na vrodený (familiárny), primárny (idiopatický) a sekundárny (vznikajúci na podklade iného, presne identifikovaného ochorenia).

     Odborné podklady udávajú, že rodinný výskyt sa objavuje v rozmedzí 40-90% prípadov v línii najbližšieho príbuzenstva. Primárny je taký, ktorého príčinu sa nedarí rozpoznať. Sekundárny syndróm nepokojných nôh spôsobujú rôzne iné ochorenia.

     Z množstva alternatív je potrebné uviesť choroby tepien a žíl dolných končatín, poškodenia a poranenia medzistavcových platničiek, iné postihnutia a poranenia chrbtice aj miechy, vrátane nádorov, tzv. extrapyramídové syndrómy (početné a majú rôzne prejavy), tiež bolestivé postihnutia  svalstva (myalgie), reuma a jej podobné ochorenia, metabolické choroby (najmä cukrovka, dna, ale aj napr. znížená funkcia štítnej žľazy – hypotyreóza), kŕčové stavy z nedostatku niektorých mikroživín, zápaly kĺbov (artritídy), periférne poškodenia nervov (polyneuropatia), napríklad u ľudí po cievnych mozgových príhodách, s opuchmi dolných končatín najrôznejšieho pôvodu (srdcovo-cievne, obličkové a pri iných chorobách), ale aj s tzv. neurodegeneratívnymi ochoreniami, akými sú napr. Parkinsonova či Alzheimerova choroba. Syndróm nepokojných nôh sa môže objaviť aj u pacientov s autoimúnnymi ochoreniami, najmä Crohnovou chorobou, celiakiou, roztrúsenou sklerózou (sclerosis multiplex), ale aj pri syndróme dráždivého čreva (o nich sme už písali v predchádzajúcich blogoch) či u pacientov s chronickými zápalmi najrôznejšej lokalizácie.

     Dôležitým spúšťačom nástupu syndrómu nepokojných nôh môžu byť aj niektoré lieky, najmä tzv. antagonisty dopamínu, antidepresíva, ale aj niektoré analgetiká (proti bolesti), antihistaminiká či antiemetiká (proti zvracaniu). Veľmi častou príčinou býva tiež stres, najmä tzv. kumulovaný, väčšie hromadenie a kopenie množstva úloh, než aká je vnútorná kapacita a schopnosť človeka ich v reálnom čase dokázať splniť.

     K rizikovým faktorom, okrem už spomínaného tehotenstva, sa zaradzuje aj tučnota, s narastajúcim BMI indexom (Body Mass Index) a zvyšujúcim sa obvodom pásu, ale aj dysbióza (porucha rovnováhy medzi prospešnými a patogénnymi mikroorganizmami), najmä črevného typu. Svojim podielom prispievajú aj alkohol, fajčenie, kofeín a iné návykové látky.

     Príčina syndrómu nepokojných nôh nebola zatiaľ spoľahlivo, ani jednoznačne určená. Napriek tomu sa predpokladajú tri najčastejšie (hlavné) a uvažuje o množstve ďalších (vedľajšie). Zvyčajne ide o nejakú poruchu dopamínového systému, najmä v centrálnom nervovom systéme, nedostatky v metabolizme železa (tzv. hormonálna a/alebo metabolická cesta) alebo o nedostatky tzv. opioidnej neurotransmisie, čo je blokáda prenosu nervových vzruchov na špeciálnych receptoroch. 

     Dopamín je chemická látka, ktorá prirodzene vzniká v mozgu. Má množstvo funkcií a dominantne funguje ako prenášač nervových vzruchov. Pôsobí zároveň aj ako hormón (neurohormón, PIH – prolaktín inhibujúci hormón), ktorý vytvára vo svojej štruktúre hypotalamus, ale aj dreň nadobličiek. Plynie z toho úloha dopamínu sa významným spôsobom podieľať aj na látkovej premene organizmu (metabolizmus). Nemalým podielom prispieva tiež k aktivite svalstva. Nedostatok dopamínu alebo poškodenie jeho receptorov a dráh má vážne dopady na zdravie a sprevádza množstvo najrôznejších chorôb.

     Z výživového hľadiska je podstatné, že dopamín sa syntetizuje z tyrozínu (tzv. neproteínogénna, bielkoviny netvoriaca aminokyselina) alebo fenylalanínu (tzv. esenciálna, nenahraditeľná aminokyselina). Preto je dôležité, aby naša potrava mala ich dostatočné zastúpenie.  

     Dobrými zdrojmi tyrozínumäso hovädzie, králičie, kurča, ryby, najmä treska a losos, vajcia, fazuľa, hrach, sója, jogurt, mandle, semená (ovos, pšenica), ryža, jadrá, melón, avokádo, banány, káva, zelený čaj či čokoláda. V prípade fenylalanínu najmä červené mäso, ryby, mlieko, syry, vajcia, kvasnice, sója, orechy, semená, čokoláda.

     Výhodné sú aj výživové doplnky s obsahom acetyl – L – tyrozínu, ktorý je prekurzorom (látka, z ktorej sa môže vytvoriť) dopamínu. Tiež sa odporúčajú L- theanín (zelený čaj), kurkumín (karí korenie, kurkuma) či gingo biloba.

     V širších súvislostiach a nielen s prihliadnutím na syndróm nepokojných nôh je na mieste aj rozumné a precízne dopĺňanie ďalšej veľmi dôležitej látky, kyseliny γ – aminomaslovej (GABA, gamma-aminobutyric acid, gama-aminomaslová kyselina). Ide o aminokyselinu z kategórie neproteínogénnych, ktorá zohráva tiež veľmi dôležitú úlohu pri prenose nervových vzruchov a navyše, u človeka, je zodpovedná aj za reguláciu napätia svalov. Syntetizuje sa pôsobením na glutamát (soľ inej aminokyseliny, kyseliny glutámovej). Potrebné sú v tejto premene enzýmy (najmä dekarboxylázy) a pyridoxalfosfát, čo je aktívna forma vitamínu B6 (pyridoxínový komplex).

     Prírodnými zdrojmi glutamátu sú najmä červené mäso, mlieko, tvaroh, syry, špenát, sója, strukoviny, petržlenová vňať či kapustovitá zelenina. Koncentrovanejší obsah má najmä tzv. zelený čaj GABA (2-3 dcl 2-3x denne). Výhodné sú aj výživové doplnky na báze prírodných extraktov (dávka 300-500 mg denne). 

     Vitamín B6 (pyridoxínový komplex) v uvedenom procese pôsobí ako dôležitý kofaktor. Jeho najvýhodnejšími prírodnými nosičmi sú mäso (červené, kuracie), ryby (sardinky), pečeň, mlieko, vajcia, syry, sója, kvasnice, orechy (vlašské, pistácie), obilné klíčky, figy, marhule, avokádo, cesnak, zemiaky, celozrnný chlieb, strukoviny či semená.

     Pokračujeme nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.


Už ste čítali?