Celiakia – známe i neznáme ochorenie.

Autor: Symptomedica | 24.9.2020 o 14:20 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  589x

Celiakia, tiež primárny malabsorpčný syndróm, gluténová enteropatia, idiopatická steatorea, netropická sprue, Herterova – Heubnerova choroba, intestinálny infantilizmus je choroba u nás už (našťastie) pomerne známa, 

nie tak zriedkavá, no s narastajúcim výskytom. Nepríjemná v tom, že čím neskôr je správne diagnostikovaná, tým väčšie škody na čreve a v organizme postihnutého napácha a približuje neskoré dôsledky podlomeného zdravia, ktoré môžu nešťastníka sprevádzať celým životom a mnohokrát sa nepríjemne prehlbovať.

     Celiakiu zaradzujeme medzi tzv. autoimúnne ochorenia, so zreteľným (signifikantným) podielom genetiky na jej vzniku. Imunitný systém ľudí, náchylných na celiakiu, nie je schopný prijať lepok (glutén, obr. 3) a odvrhuje ho. Ide najmä o pšenicu, lepku podobné látky (prolamíny) z raže, jačmeňa a iných obilnín (napr. špalda, kamut), ale aj výrobkov z nich.

     Lepok je zmes kvalitných proteínov gliadínu a gluteínu, ktoré sa spolu so škrobom nachádzajú v tzv. endosperme (vnútorná časť zrna, resp. semien, obr. 1) niektorých obilnín. Predstavujú 80% všetkých bielkovín pšeničného zrna a pre výživu majú značný význam. Okrem tej skupiny obyvateľstva, ktorej spôsobuje trvalú neznášanlivosť a to sú práve ľudia trpiaci na celiakiu.

     Prvotným (primárnym) miestom pôsobenia celiakie je sliznica tenkého čreva (obr. 2), ktorá má zložitú štruktúru a tomu zodpovedajúcu nezastupiteľnú funkciu. Pozostáva z klkov, tie z mikroklkov, na ich povrchu je špeciálna sieťovina (kefkový lem, čiže glykokalyx), ktorá vytvára oká veľkosti 28 nanometrov (nm). Sliznica je miestom, kde začínajú procesy trávenia a vstrebávania živín, prijatých potravou, ale aj ukotvenia probiotických (dobrých) mikroorganizmov a prostredím, v ktorom prebiehajú ďalšie procesy potrebné pre správne fungovanie organizmu, vrátane vychytávania a vylučovania splodín metabolizmu, nepotrebných aj toxických látok. Štrukturálna úplnosť, celistvosť a zdatnosť sliznice je kľúčová pre správne zabezpečovanie všetkých funkcií gastrointestinálneho ekosystému (novší názov pre tzv. tráviaci trakt), vrátane veľmi dôležitej slizničnej imunity. Už sme o tom písali, že v dospelosti zabezpečuje 70% imunity človeka.

     Pri celiakii ide práve o to, že v dôsledku neznášanlivosti lepku dochádza k devastácii slizničnej bariéry a k následnému prílišnému dráždeniu, potom rozkolísaniu imunitného systému, napokon k jeho zrúteniu. Čím je poškodenie sliznice rozsiahlejšie a dlhšie trvá, tým väčšie zlo napácha na zdraví, ťažšie, pomalšie sa napráva. Mnohokrát to ani nemusí viesť k úspechu a postihnutá osoba má z celiakie celoživotné trápenie.

     Delenie celiakie je rôznorodé, zvyčajne sa posudzuje práve podľa stupňa poškodenia sliznice čreva. Odborníci potom hovoria o typickej, resp. klasickej, tichej, latentnej alebo potenciálnej forme ohorenia. Význam to má pri určovaní taktiky liečby.

     Z pohľadu laika je dôležité poznať príznaky, ktoré dokážu nasmerovať správne hľadanie príčiny choroby.  

     Delíme ich na tzv. gastrointestinálne (prejavujúce sa dráždením, resp. poškodením tráviacich systémov) a tzv. extraintestinálne (mimo črevné, signalizujúce ochorenie cestami, zdanlivo nesúvisiacimi s gastrointestinálnym ekosystémom).

     Do prvej skupiny sa zaradzuje predovšetkým objemná, mastná, svetlá stolica až hnačka (steatorea), obsahuje veľa nestrávených tukových častí potravy, ktorá sa „lepí“ na keramickú časť toalety alebo voľne „pláva“ na povrchu vodnej izolačnej vrstvy, nadutosť brucha, plynatosť, s nadmerným odchodom črevných plynov (flatulencia), nechutenstvo, až strata chuti dojedla (anorexia), permanentný pocit na zvracanie (nauzea), dokonanie tohto aktu (vomitus), ale aj vriedkami na jazyku (afty), vnútornej výstelky úst, poruchami zubnej skloviny, zápalmi pier (cheilitída), ďasien (gingivitída), závesného aparátu zubov (paradentitída), jazyka (glositída) či napr.  tzv. stukovatením pečene (steatóza), o ktorej sme hovorili celkom nedávno.

     Druhú skupinu príznakov pri celiakii reprezentujú najmä odchýlky niektorých laboratórnych parametrov vnútorného prostredia, napr. málokrvnosť (anémia) z nedostatku železa v sére, nízka hladina kyseliny listovej (vitamín B9), iných  vitamínov a im podobných látok, vápnika v krvi, chýbanie dôležitých parametrov bielkovinového metabolizmu a mnoho ďalších ukazovateľov. Závisí práve od stupňa devastácie slizničnej bariéry tenkého čreva, ktorá prináša na jednej strane chýbanie niektorých živín (nutrientov), ale aj prienik iných, nepotrebných, v mnohých prípadoch i škodiacich látok. Preto je podrobný biochemický a hematologický rozbor krvi veľmi dôležitý, vrátane určenia hladiny imunoglobulínov (najmä IgA) či protilátok proti endomýziu (podporná štruktúra, ktorá obklopuje svalstvo dolných tretín pažeráka, z nich na prvom mieste tzv. tkanivová transglutamináza, enzým, ktorého prítomnosť zvyčajne svedčí o existencii celiakie). Definitívne spresnenie diagnózy však odhalí až vyšetrenie vzorky sliznice tenkého čreva pod mikroskopom (histopatológia).

     K príznakom, prejavujúcim sa mimo gastrointestinálny ekosystém, zaradzujeme aj kožné zmeny (obr. 5). Napr. zápaly, podobné herpesom, zhrubnutie pokožky v dôsledku upchatia vlasových folikul (folikulárna keratóza – „kuracia koža“) či pigmentácie rôznych lokalizácií. Časté môžu byť poškodenia pohybového aparátu (kosti, kĺby, svaly, šľachy, puzdrá) vrátane rednutia kostí (osteoporóza). V neskorších a pokročilých prípadoch sa pridružia aj  neurologické problémy, napr. poruchy nervovej citlivosti, mravčenie (parestézie), poruchy koordinácie pohybov (ataxia), šeroslepota (nyctalopia), dokonca epilepsia. Sprevádzané nezriedka psychickými a psychiatrickými príznakmi, najmä strachom (anxieta), únavou, dlhodobou ochabnutosťou (letargiou), úzkosťou, depresiou alebo predráždenosťou (iritabilita), zaostávaním telesného vývoja aj duševných daností (najmä detí) či neprospievaním v škole alebo pri pracovnom výkone. U mnohých dospelých sa pridruží neplodnosť (infertilita) a týka sa oboch pohlaví.

     V súvislosti s pokračujúcou, neliečenou alebo zle liečenou celiakiou sa medicína obáva neskorých komplikácií, tzv. asociovaných (združovaných) ochorení. Najmä cukrovky prvého typu, tzv. autoimunitného zápalu štítnej žľazy (tyreoiditída), poškodenia obličiek, zápalu hrubého čreva (kolitída), ale aj pečeňovej cirhózy či reumatoidnej artritídy, o ktorej sme písali tiež iba nedávno. Odborníci poukazujú aj na vyššiu náchylnosť na zápalové poškodenie osrdcovníka (perikarditídu), poškodenie pľúcnych mechúrikov (alveolitída) alebo ochorenie pľúc, spojené  s opakovaným krvácaním do alveol (pľúcna hemosideróza).

     Napriek početným a rôznorodým symptómom sa celiakia mnohokrát vôbec neprejaví, hovoríme, že je asymptomatická. Potrebuje oko skúseného diagnostika, aby ju na základe nepriamych znakov postrehol. Najmä tých, ktoré vyplývajú z dlhodobého nedostatku niektorých zložiek výživy (nutrientov), pri ich chronickom nedostatku, väčšej alebo menej výraznej podvýžive niektorých jej súčastí. Vtedy sa zvykne hovoriť, že taký diagnostik povýšil svoje danosti a profesiu na umenie.

     Prajeme vám, aby ste, pokiaľ to bude treba, vo svojich životoch vždy natrafili iba na takýchto odborníkov.

     Pokračovanie nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Smatana: Plošné testovanie rýchlotestami je zlé riešenie, ale v našej situácii mu rozumiem

Antigénové testy sú menej presné, dôkazom je aj nakazený Trump.

Cynická obluda

Terazky budeme testovať

Testovanie vraj nezvládnu zabezpečiť zdravotníci, lebo zdravotníctvo utrpelo vládou Smeru. Tak ho zabezpečí armáda.


Už ste čítali?