Prejavuje sa v dvoch fázach, bezpríznakovej (remisia) a vzplanutím (akútna). Pokiaľ sa chorý chráni pred spúšťačmi, dodržiava liečebný režim, vrátane rekonvalescencie, možné je obdobie remisie predĺžiť. Závažnou súčasťou liečby sú režimové a psychosomatické opatrenia, lebo prepojenie psychiky a choroby, vrátane zhoršenia kožných prejavov, sa na klinickom obraze podieľa mimoriadne závažným spôsobom.
Zjednodušene možno liečebné opatrenia zhrnúť do niekoľkých bodov.
Hneď v úvode musí terapeut nielen trpezlivo vysvetliť príčiny, vznik a priebeh atopickej dermatitídy, no viac ako inokedy dbať na pozitívny prístup a impulzy. Práve v dôsledku spomínaného prepojenia psychickej a somatickej súčasti choroby.
Následne je nutné zvládnuť vzplanutie ochorenia a táto činnosť sa nesmie zaobísť bez účasti špecialistov (hlavne dermatovenerológa, odborníka na liečbu alergií, imunológa, nutricionistu a ďalších). Najmä v prípade, že je potrebná medikamentózna liečba, silné miestne (lokálne) lieky alebo kombinácia oboch možností. Neraz aj za použitia kortikosteroidov, ktorých ordinovanie predznamenáva i pre lekára vždy závažné rozhodnutie. Nepredstavuje však dlhodobo únosnú alternatívu, pretože ich dlhšie používanie môže mať aj negatívne vedľajšie účinky. V žiadnom prípade preto nepatrí do rozhodovacej právomoci akokoľvek vzdelaného laika!
Súčasťou tejto etapy je aj vymedzenie diétnych a režimových opatrení. Cieľom je zvládnuť akútne štádium a navodiť dlho trvajúcu remisiu ochorenia.
V ďalšom období liečby je potrebné zabezpečiť dlhodobú celkovú starostlivosť (vrátane medikamentóznej liečby iných, v tomto prípade pridružených ochorení), ošetrovanie atopickej pokožky a vypilovať režimové opatrenia, vrátane životosprávy.
Plynie z toho nutnosť realizovať vyložene manažérsky prístup pri dlhodobej liečbe atopickej dermatitídy.
Symptomedica pre takéto riešenie má kapacity, kvalifikáciu aj skúsenosti.
Zásady diétnych opatrení sme prebrali v predchádzajúcich lekciách, najmä v súvislosti s histamínovou intoleranciou (viď tomu zodpovedajúce blogy). Doplníme ich o niekoľko zaujímavostí, ktoré celkové snaženie dokážu výhodným spôsobom podporiť.
Veľmi dôležité je vyvarovať sa požívaniu spúšťačov, akokoľvek by lákali, lebo za chyby v diéte atopik kruto platí.
Základom výživy sú bielkoviny a každý si musí nájsť svoju paletu bezpečných zdrojov, najlepšie s dodržaním pomeru medzi živočíšnymi a rastlinnými v pomerne 1:1, lepšie 1:2. Pri výbere nosičov tukov treba prihliadať na zastúpenie tzv. nenasýtených mastných kyselín a proporcionálny obsah všetkých základných omega foriem (ω-3, ω-6, ω-9, približne ω-3 + ω-9 = ω-6). Dobrou možnosťou sú prírodné oleje lisované za studena (panenské). Z nich literatúra do popredia dáva najmä pupalkový (zo semien Pupalky dvojročnej, Oenothera biennis L., obsahuje početné zastúpenie aktívnych látok a pre atopikov je cenený 8-14% obsah kyseliny gama- linolénovej a 70% kyseliny linolovej, výhodne sa môže používať celkovo aj miestne), ale aj napr. olej z jadierok hrozna, saflórový, olivový či rakytníkový. Z mikroživín sa kladie dôraz na prívod najmä vitamínu D, ale aj E, A (hlavne karotenoidy z rastlinných zdrojov), B1 (tiamín), B5 (kyselina pantotenová), B7 (biotín alebo aj vitamín H). Dobrou možnosťou môže byť najmä zelená listová zelenina, žĺtok a už spomínané panenské rastlinné oleje. Z minerálnych látok sa do popredia kladú prírodné zdroje zinku (napr. bravčové plece, krkovička, pohánka, krúpy, huby, sušené ovocie), selénu (nelúpaná ryža, ovsené vločky, žltá cibuľa), medi (kozí syr, bravčová masť, kokos, kukurica, hrach, semená), mangánu (zrnková káva, petržlen, borievky, jedlé gaštany, púpava, praslička), molybdénu (zemiaky, petržlenová vňať, pšeničné klíčky, listová zelenina). Z ďalších nutrientov sa odporúča kolagén, flavonoidy, ďalšie antioxidanty, vláknina (najmä inulín z čakanky alebo topinambura), licochalkon A z koreňa sladkého drievka, no najmä tzv. ovomukozidy a ovoinhibítory (glykoproteíny, zložené molekuly, pozostávajúce zo sacharidov a bielkovín, nachádzajúce sa vo vajciach prepelíc, ktoré majú schopnosť zabrzdiť niektoré z enzýmov, prítomných na alergénoch, tým znižovať alergickú odpoveď organizmu).
Z uvedeného je preto zrejmé, že využitie bezpečných, prírodných certifikovaných výživových doplnkov môže vhodne aj výhodne napomôcť úsiliu zabezpečiť dostatočný prísun mikroživín a biologicky aktívnych látok (tzv. ortomolekúl). Poskytujú širokú ponuku možností v relatívne malom objeme, čo je vítanou pomocou pre ľudí trpiacich atopickou dermatitídou.
Veľmi vhodnou a nie iba doplňujúcou alternatívou je užívanie probiotík (dobrých mikroorganizmov), najmä Lactobacillus Gasseri, Lactobacillus plantarum, Lactobacillus salivarius, Bifidobacterium animalis subsp. lactis, Bifidobacterium breve, Bifidobacterium longum, Bifidobacterium infantis, Oxalobacter formigens, no najmä Lactobacillus rhamnosus, ktorý by každý atopik mal odskúšať.
Základom miestnej liečby atopického ekzému sú kožu zvláčňujúce prípravky (emolienciá). Ich úlohou je zabrániť vzplanutiu ochorenia. Premasťujú pokožku, dodávajú jej pružnosť, vlhkosť, chránia pred podráždením, potláčajú svrbenie, zlepšujú protimikrobiálnu ochranu a vďaka nim môžu byť remisie ekzému dlhodobé.
Pri ich výbere platí, čím je terapeut skúsenejší, tým lepšie vie odhadnúť lokálnu liečbu, lebo aj v jej prípade sa nedá na každého uplatniť rovnaký model. Prípravky je najlepšie skladovať v chlade. Skrášľovacia kozmetika je dovolená, ale výber výrobcu musí byť nanajvýš precízny.
Zo všeobecných režimových opatrení netreba zabúdať na drobnosti. Neškriabať sa, skôr pokožku preklepávať, mať ostrihané nechty (najmä deti), využívať viac sprchu ako sedavý kúpeľ, vlažnejšiu vodu, používať špeciálne mydlá či kúpacie oleje, dbať na následne ošetrenie kože, keď dokonale uschne. Vyradiť zo šatníka oblečenie zo syntetických materiálov (odporúča sa bavlna, lebo najmenej dráždi), uprednostňovať osvedčené pracie prostriedky, nešetriť na plákaní, ani žmýkaní, najmä spodnej bielizne. Z interiérov odstrániť „lapače“ prachu (záclony, závesy, ozdobné vankúše, ale aj plyšové hračky), dbať na primeranú vlhkosť (40-50%) a nepretápanie bytu, minimalizovať izbové kvety, obstarať si čističku vzduchu, najmä do spálne, používať protialergické vankúše, prikrývky, dobre si rozmyslieť výber domácich miláčikov.
Prepojenie psychiky a choroby veľmi často prináša vnútorný nepokoj, frustráciu, obavy, úzkosť, stratu sebadôvery, životného optimizmu. Vývoju atopickej dermatitídy to nepridáva, práve naopak. Preto je veľmi dôležitou súčasťou liečby aj učiť sa analyzovať a zvládať stresové situácie, kombinovať to s vhodnou pohybovou aktivitou (aj atopik musí vedieť a chcieť „spotiť“ tričko). Významné miesto má aj klimatická liečba (more, vysoké hory), ktorá uvedené zásady vie prepojiť a skĺbiť. Ale, nebáť sa využívať aj možnosti komplexného prístupu, vrátane osobnej či skupinovej psychoterapie.
Symptomedica je z tohto pohľadu dobrou alternatívou i spoľahlivým partnerom.
Pokračujeme nabudúce.
