mokvanie, škrabance, záchvatové svrbenie. Narušená je celistvosť a funkčnosť kožnej bariéry (dôležitá hranica medzi vnútorným prostredím a vonkajším).
Medzi kľúčové príčiny sa dnes považuje nedostatočná tvorba bielkoviny filagrín (filaggrin), obr. 2, dôležitého štrukturálneho proteínu, ktorý okrem iného zabezpečuje hydratáciu („zavodnenie“) kože. Preto pri jeho chýbaní alebo nedostatočnej tvorbe je koža vysušená, jej prirodzená obnova (reparácia) potlačená.
Ďalším do skladačky príčin vzniku atopického ekzému je narušenie metabolizmu kožných (epidermálnych) medzibunkových lipidov (tukov), ktoré sú stavebnými aj funkčnými zložkami tzv. lipidových dvojvrstiev kože . Ide prevažne o ceramidy (viaczložkové zložené tuky, glykosfingolipidy, deriváty acylsfingozínu), pričom v koži sa nachádza približne šesť druhov. Ich neprítomnosť (porušenie) naruší zloženie pokožky a bez štruktúry nie je funkcia. Následkom je prehĺbenie suchosti kože, no najmä zrútenie kožnej bariéry, s nekontrolovateľným prienikom škodlivín do pokožky a vnútorného prostredia organizmu (obr. 3).
Koža atopika má navyše výrazne znížené aj tzv. defenzíny (prirodzené protimikrobiálne peptidy), čo v kombinácii s poruchou kožnej bariéry vysvetľuje vyššiu náchylnosť k bakteriálnej kolonizácii (osídľovanie) a vírusovým infekciám.
Na uvedený vývoj nasadá pomnoženie patogénov (najmä zlatého stafylokoka) a environmentálne vplyvy. A koleso sa roztáča. Vznikne zápal, ten sa rozširuje, svrbenie sa stupňuje, nastupuje druhotné poškodzovanie nielen zo super – antigénov, ale aj iných súčastí vonkajšieho prostredia (ultrafialové žiarenie, strata ochrannej kyslosti pokožky, neschopnosť ohraničiť a eliminovať patogény, zadržať vstup toxínov z okolitého prostredia, ďalších alergénov, dráždivých látok), zabrzdí sa schopnosť tvoriť molekuly imunity, najmä interleukínov. Atopický cyklus pokračuje a zhoršuje sa.
Na jeho začiatku je v rannom detstve dieťa s ekzémom bez senzibilizácie, tzv. intrinsická fáza, neskôr dochádza k senzibilizácii (vzniku precitlivenosti) na alergény potravín a vonkajšieho prostredia, tzv. extrinsická fáza a nakoniec k precitlivosti na autológne (vlastné) proteíny a vzniku autoimunity. Zložité, ale logické smerovanie vývoja.
Znalosť príčin a priebehu jednotlivých fáz atopického ekzému je kľúčom k liečbe. Kým sa k jej základom dostaneme, potrebné je uviesť provokačné faktory (spúšťače) atopickej dermatitídy. Medzi dráždiacimi (iritačné) vplyvmi dominujú potraviny, ale aj mnoho ďalších.
K najčastejším iritačným potravinám patria kuracie, bravčové mäso, ryby a vodné živočíchy (najmä menej čerstvé), zrejúce salámy, zrejúce syry, kyslé mliečne výrobky, kyslé uhorky, kvasená kapusta, kvasnice, sója, tofu, sójová omáčka, červená fazuľa, čokoláda, kakao, citrusy, paradajky, baklažán, špenát, ananás, papája, datle, jahody, maliny, ostružiny, borievky, brusnice, ríbezle, hrozienka, čerešne, višne, marhule, broskyne, nektárinky, ringloty, slivky, potravinové prísady, konzervačné látky, farbivá, dochucovadlá, stabilizátory, ocot, horčica, exotické korenie, škorica, klinčeky, muškát, sladké drievko, čili, karí, surové vaječné bielko, alkohol, najmä sekt, prihrievaná strava. Podrobne sa im venovali v súvislosti s lekciami o histamínovej intolerancii (viď predchádzajúce blogy). Preto iba pripomenieme, že každý prípad je individuálny. Čo u jedného môže vyvolať vzplanutie atopickej dermatitídy, inému neuškodí, ale aj sa to časom mení. Čiže, čo dráždi dnes, o rok nemusí.
Medzi nepotravinové spúšťače atopickej dermatitídy sú na prvom mieste vplyvy vonkajšieho prostredia. U obyvateľov rozvinutých krajín, najmä v mestách s vysokou úrovňou znečistenia a v krajinách so studeným podnebím, ochorenie býva častejšie. Dokonca v prípade zmeny bydliska toho istého etnika, ktoré vo svojom pôvodnom prostredí tieto problémy nemá, sa v znečistenom mestskom významne zvyšujú.
Ide najmä o prípady spojené s častým kontaktom s vodou a odmasťujúcimi čistiacimi látkami (detergenty), pracími prostriedkami, formaldehydom, inými chemikáliami, kozmetikou, príliš tvrdou vodou či kúpeľom v horúcej chlórovanej vode, potením, prehriatím, nadmernou fyzickou námahou, nespavosťou, infekciou (najmä dýchacích ciest a kože), kontaktom s alergénmi (roztoče, pele, prach), nevhodným vykurovaním, nízkou vlhkosťou životného prostredia, cigaretovým dymom, syntetickým oblečením, niekedy aj vlnou, ale aj hormonálnymi súvislosťami (dospievanie, menštruácia), očkovaním, ročným obdobím, podnebím, počasím či životným štýlom a psychosomatickými vplyvmi.
Uvedené a iné provokačné faktory má význam aktívne vyhľadávať, predchádzať im a pripomínať, pretože sú pacientmi často podceňované.
Prevencia je polovicou úspechu.
Ide teda o odstránenie, či zníženie týchto vplyvov a to celoživotne. A hoci ide na prvý pohľad o veľký počet rôznorodých požívatín i ďalších spúšťačov, dobrým pomocníkom pri hľadaní zmysluplných riešení je viesť si „pamätníček“, ktorý vylučovacou metódou pomôže zorientovať postihnutému aj jeho liečiteľovi či výživovému poradcovi (viď aj predchádzajúce blogy). Dôvodom je aj skutočnosť, že citlivosť organizmu na škodliviny sa časom mení, niektoré ubudnú, nové sa môžu dostať do popredia.
Napriek tomu, že liečba atopickej dermatitídy je komplexná a pomerne zložitá, celková aj miestna, každý atopik by mal svoj ozdravný plán začínať vymedzením zásad pitného režimu a úpravou diéty.
Ideálne je nájsť si výživového poradcu, napr. aj na www.symptomedica.comvytýčiť plán a trpezlivo ho plniť.
Totiž, pri akejkoľvek chorobe je zmena jedálnička významným impulzom pre organizmus, zväčša pozitívnym, pokiaľ je pre dané podmienky zmysluplný. Uvedené všeobecné konštatovanie platí aj v prípade atopického ekzému.
Pre tých, ktorí sa spoliehajú iba na seba, odporúčame využiť rámcový návod, ktorý sme predložili v súvislosti s histamínovou intoleranciou (viď predchádzajúce blogy), lebo tzv. histamínová diéta sa pri liečbe atopického ekzému zvyčajne osvedčila.
Obdobie troch mesiacov dostatočným spôsobom preverí správnosť akejkoľvek zvolenej cesty. Pokiaľ neprinesie zlepšenie, nebude už možné odkladať návštevu špecialistu.
Pokračovanie nabudúce
