Nealkoholová tuková choroba pečene potrebuje probiotiká a neznáša fruktózu.

Autor: Symptomedica | 23.7.2020 o 11:30 | Karma článku: 9,29 | Prečítané:  3260x

     V povedomí laickej verejnosti je nealkoholová tuková choroba pečene stále dosť neznáma, Najmä preto, že „nebolí“. Ale fakt, že ju má aj u nás dnes pätina populácie, tri štvrtiny tých, ktorí majú 

ľahkú formu obezity, ale sto percent obéznych, musí byť varovným signálom. Najmä z dvoch hlavných dôvodov. Včasne podchytenú ju dokáže dnešná medicína úplne vyliečiť, ale podceňovaná a zanedbávaná postúpi do ďalších stupňov vývoja. Pridruží sa zápal (steatohepatitída), následne vzniká fibróza (tvoria sa jazvy), ktorú vystrieda  cirhóza pečene (obr. 1). A to je veľmi nepríjemná komplikácia, ku ktorej by nedošlo, keby pacient včas zahájil komplexnú liečbu.

     Pri riešení vzniknutej nealkoholovej choroby pečene je dôležitý aj spoľahlivý partner, lebo vždy ide o komplex liečebných opatrení, sú prísne individuálne, vyžadujú svedomitosť pri ich dodržiavaní a cieľavedomú vytrvalosť.

     Symptomedica pre aktívne partnerstvo odborné kapacity aj všestranné podmienky.

Váhajúcim pridáme niekoľko poznámok a rád, aby sa presvedčili, že ide predovšetkým o vec.

Lebo, je naozaj priam „na porazenie“, keď niekto celý život nepožíva alkohol
a napriek tomu dostane cirhózu pečene.

     Dnes sa z plejády zásad, ktoré treba rešpektovať pri liečbe nealkoholovej tukovej choroby pečene, budeme venovať dôvodom, ktoré vedú k rozhodnutiu zaradiť do ozdravných plánov probiotiká („dobré“ mikroorganizmy), prebiotiká („krmivo“ pre dobré baktérie) a znížiť príjem fruktózy (šesť uhlíkový monosacharid, podobný glukóze).

     Význam probiotík a prebiotík vymenujeme bez určenia poradia dôležitosti, lebo ten záleží od stupňa rozvoja ochorenia a prítomností prípadných ďalších nepriaznivo sa vyvíjajúcich vývojových štádií v niektorých segmentoch pečene, hoci tieto zatiaľ neprevládajú.

     Ide o podporu probiotík pri znižovaní nadbytočných tukových zásob energie, utlmenie nástupu zápalovej reakcie, potláčanie ukotvenia a množenia patogénnych mikroorganizmov. Súbežne v produkcii látok (substrátov), potrebných pre rast imunitných buniek a produkcie molekúl imunity, zabraňovanie zvýšeného ukladania lipidov (ľudské tuky sa volajú aj lipidy) do pečeňových buniek. Tiež o oddialenie nástupu inzulínovej rezistencie (viď predchádzajúce blogy), prevenciu pred vznikom pečeňového poškodenia mozgu (hepatálna encefalopatia), zníženie obsahu a objemu energetických substrátov v trávenej mase (chymus). Probiotiká majú aj významné antioxidačné pôsobenie (zabraňovanie nástupu oxidačného stresu aj peroxidácie mastných kyselín, písali sme už o tom), zamedzujú priepustnosť slizničnej bariéry voči patogénom, toxínom a iným nežiaducim látkam. Urýchľujú posúvanie obsahu čreva (peristaltika), tým skracujú dĺžku pobytu stravy v tele. Okrem toho probiotiká potláčajú tvorbu amoniaku (produkt štiepenia aminokyselín) a ureázy (enzým, ktorý štiepi močovinu na amoniak), príčinných faktorov pre vznik postihnutia mozgu už pri existujúcej pečeňovej tukovej chorobe.

Lídrami medzi probiotikami, pri riešení nealkoholovej tukovej choroby pečene, sú laktobacily a bifidobaktérie.

     Prebiotiká majú tiež veľa významov, z nich v popredí je schopnosť utlmiť tvorbu lipopolysacharidov (zložené látky, obsahujúce sacharidovú aj tukovú zložku), ktoré sú zodpovedné za tukovú premenu pečeňových buniek. Zároveň dokážu viazať mnohé nepotrebné látky, znížiť vstrebávanie amoniaku z čreva, zvýšiť jeho odchod stolicou, tým znížiť jeho koncentráciu v čreve i organizme ako celku.

     Fruktóza, tiež ovocný cukor alebo levulóza, o pätinu sladšia ako hroznový cukor (glukóza), patrí medzi tri jednoduché sacharidy (spolu s glukózou a galaktózou), ktoré sa dokážu zo stravy okamžite a rýchlo vstrebávať do krvného riečiska. Transportuje sa do pečene, ale na rozdiel od glukózy, ju táto nedokáže okamžite využiť na doplnenie energie, ale až 40% z nej sa látkovou premenou zmení na tuk (z glukózy iba 5%). Enormným spôsobom to zaťažuje pečeň a pokiaľ sa jej konzumáciou preháňa, škodí presne tak ako nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Navyše, tak „poblázni“ pečeňovú bunku, že tá zrazu spomalí proces správneho spaľovania tukov alebo ju „úplne zabudne“ vykonávať.

     Preto nutricionisti aj hepatológovia nabádajú významne znížiť príjem fruktózy, pričom za najhoršiu alternatívu považujú glukózovo – fruktózový sirup (obsahuje 40-55% fruktózy a oba monosacharidy sú v ňom oddelené, čo škodlivosti ešte priťažuje), ktorý sa hojne používa do sladkých nápojov. Mnohí konzumenti sa ho nedokážu zriecť, lebo - čo je dostatočne známe - na sladké, resp. sladené nápoje sa časom vytvára závislosť.

    Najväčšou potravinovou zásobárňou fruktózy je včelí med (38-39g/100g), trstinový cukor, ale aj sacharóza, obsiahnutá v „bielom“ cukre (disacharid, zložený v pomere 1:1 z dvoch jednoduchých cukrov, glukózy a fruktózy, obr. 3). 

     Prijateľné ovocie, pre relatívne nízky obsah fruktózy (pokiaľ niekto na počkanie nezje kvantá), sú limetka, ktorá má nulový obsah fruktózy. Málo jej majú citróny, mandarínky, brusnice, marhule (0,6 g/100g), grapefruit (1,0), broskyne, maliny (1,2), ananás (1,4), červené ríbezle (1,8), pomaranč (2,2), jahody (2,4), čučoriedky, černice, ostružiny (2,5), slivky (2,8), banán (3,8), čierne ríbezle (5,0), čerešne (5,4), jablko (5,9), hrozno, hruška (6,5), z exotickejších napríklad  marakuja, guave, ďatle, kivi, karambola, papája, hurmi-kaki či mango.

     Obsah fruktózy v zelenine býva oveľa menší, tým ešte prijateľnejší, napr. zemiaky (0,1 g/100 g), hrach (0,2), uhorka, fazuľa (0,7), kel, sladké zemiaky (0,8), zelená paprika (1,0), brokolica, karfiol (1,3), paradajky (1,4), vodnatý melón (1,5), červená kapusta (1,7), cibuľa (1,8), mrkva (1,9), biela kapusta (2,0), červená paprika (2,4), žltá dyňa (3,5).

     Dôležité je, že prítomnosť vlákniny spomaľuje množstvo aj rýchlosť vstrebávania fruktózy, čo má pre výživu mnohoraký význam, nielen ako už dnes spomínané „krmivo“ pre probiotické baktérie. Aj preto je dobrou alternatívou výživy zelenina. Určitá obava z obsahu  fruktózy v ovocí, sa dá zvládnuť menšími porciami a spojením so zeleninou (napr. smoothie nápoje).

O to viac, keď si uvedomíme, že denná odporúčaná dávka fruktózy by mala byť v rozmedzí 15-25 g, čo nie je veľa.

     Veríme, že sme cteného čitateľa navnadili, aby - a hlavne, pokiaľ zápasí so svojou nadmernou telesnou hmotnosťou - sa prinajmenej nad problematikou a dopadmi, ktoré prináša, zamyslel.

     Kolektív Symptomedica určite rád poradí a bude k dispozícii, pokiaľ sa rozhodnete nedopustiť, aby pohár trpezlivosti vašej pečene „prekypel“.

     Pokračujeme nabudúce. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nehody pod vplyvom aj zápisky z ciest. Kto je šéf špecializovaného súdu?

U Jána Hrubalu v minulosti Mečiar nepochodil, Fico mu pripomína tykanie.

Cynická obluda

Načo nakupovať v nedeľu?

Zákaz nedeľného predaja zatiaľ neprešiel, ale prieskumy hovoria, že väčšine občanov by obchody v nedeľu nechýbali.


Už ste čítali?