Nealkoholová tuková choroba pečene – to čo je?

Autor: Symptomedica | 9.7.2020 o 12:03 | Karma článku: 5,95 | Prečítané:  1502x

     Nealkoholová tuková choroba pečene (ľudovo a nesprávne nazývaná tiež „stukovatenie pečene“, anglicky non alcoholic fatty liver disease, skratka NAFLD) 

je považovaná za ochorenie s ľahkým priebehom, ktoré je možné úspešne liečiť aj vyliečiť.

     Má však zásadný háčik.

     Pri podceňovaní alebo zanedbaní zvyčajne prechádza do ďalších štádií. Pridruží sa zápal pečene (steatohepatitída) a postupne môže končiť vývojom, kedy sa u postihnutého, hoci celý život nepožíval alkoholické nápoje, vytvorí pečeňová cirhóza. So všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

     Nealkoholová tuková choroba pečene postihuje štvrtinu, prípadne tretinu dospelej populácie (25-33%), u nás je udávaný 20% výskyt!! Prejedanie sa je vysoko rizikový faktor. Tri štvrtiny tých, ktorí majú „iba“ o 10% vyššiu telesnú hmotnosť, dostane nealkoholovú tukovú chorobu pečene. Ale, má ju plný počet obéznych, vrátane detí! Ohrozenou skupinou sú aj diabetici druhého typu, postihne jednu tretinu z nich.

     Na vzniku nealkoholovej tukovej chorobe pečene sa podieľa kumulácia viacerých faktorov (20% vrodenej dispozície, 80% dôvodov, za ktoré môžeme, medzi nimi je na prvých priečkach zlá výživa a životospráva). Veľkou mierou zaváži neprimeraný a nadmerný energetický príjem, nadbytok nasýtených tukov (najviac ich majú tučné jedlá živočíšneho pôvodu), rafinované cukry, sladené nápoje, vysoký príjem fruktózy, tzv. západný štýl výživy aj životosprávy, najmä sedavý spôsob života a nízky podiel fyzickej záťaže.

     Neznámou veličinou pri vzniku nealkoholovej tukovej choroby pečene sú dôvody, pre ktoré normálne fungujúca pečeňová bunka začne zrazu „z ničoho nič“ naberať tukové zásoby a moment, kedy je už tento proces nezvratný. Veda dnes ponúka teóriu „dvoch úderov“.   

     Prvý nastáva, keď už pečeň nie je schopná spracovať nepretržitý a nadmerný prísun tuku do jej buniek, čo je predovšetkým sprevádzajúcim javom obezity alebo vysoko kalorickej stravy. Veľmi často dochádza k tzv. inzulínovej rezistencii (tkanivá nereagujú na inzulín, preto sa v tele hromadia sacharidy, čo priam „vybičuje“ pankreas k novej a ďalšej bezvýslednej tvorbe inzulínu, hladina glukózy stúpa, neodbúrava sa, naopak metabolickými pochodmi sa začne meniť na tuk, súbežne vzniká cukrovka druhého typu, čo prognózu ochorenia zhoršuje). Tuk sa v pečeňových bunkách (hepatocytoch) začne hromadiť a utláča všetky ostatné vnútro bunkové súčasti. Následne utlmuje ich normálne fungovanie a ukladanie tuku sa stupňuje.   

     Nasleduje „druhý úder“, kedy svoj negatívny vplyv uplatnia voľné radikály (proces sa volá oxidatívny stres a pri ňom zlyhá schopnosť organizmu chrániť sa pred ich ničivým pôsobením), dochádza k poruche látkovej premeny tukov (peroxidácia). Obe jednotky sú sprevádzané  poškodzovaním bunkových membrán. Tiež sa zvyšuje podiel iných a ďalších toxínov, ktoré sa preto ľahšie dostanú do buniek. Výsledkom je „rozladenie“ endoplazmatického retikula (vnútrobunkový systém membrán, dôležitý hlavne pre látkovú premenu bielkovín aj tukov, ktorý vytvára kanáliky a kapsy, čím zväčšuje vnútrobunkový priestor 30-40 násobne, obr. 2). Následne sa poškodí činnosť mitochondrií  (energetické centrá buniek), viazne novotvorba bielkovín (proteosyntéza), hromadia sa voľné mastné kyseliny, ktoré celý proces znásobujú a prehlbujú.

     Veľmi nepríjemné je, že cez špeciálne receptory dochádza súbežne k zmenám, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú chuť do jedla, vyprovokujú až pažravosť postihnutého. Vedie to k ďalšiemu prísunu tukov v strave a roztočenie bludného kruhu. Zvyčajne končí jednak odumieraním pečeňových buniek a jednak aktiváciou zápalových procesov.

     Skôr či neskôr uvedený vývoj vyústi do zápalu pečene (steatohepatitída) a pokiaľ ani potom nedôjde k zásadnej zmene (liečbe), býva ďalším stupňom negatívneho vývoja nástup tvorby nefunkčných jaziev (tzv. fibróza), pečeňovej cirhózy a to je už dosť veľký problém.

     Nepríjemnou súčasťou celého chorobného procesu je, že nealkoholová tuková choroba pečene „nebolí“. Tiež skutočnosť, že má veľmi chudobné, nevýrazné vonkajšie prejavy.

     Najčastejšie sa objavuje únava, strata obvyklej výkonnosti, telesná slabosť, malátnosť. Niektorí mávajú tupé bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, zväčša po najedení sa alebo pohybovej aktivite. Iba zriedkavo sa objavujú tráviace problémy.

Mnohí to nesprávne pripisujú chorému žlčníku a nie je málo ani takých, ktorí
si ho aj nechajú vyoperovať, čo - samozrejme - problémy neodstráni, ani nevyrieši.

     Podstatou stratégie liečby je jednak znalosť vyššie popísanej postupnosti vývoja neliečenej nealkoholovej tukovej choroby pečene a silnou motiváciou veľmi priaznivý fakt, že správnou terapiou, diétnymi a režimovými opatreniami je možné nepriaznivý vývoj nielen zvrátiť. Hlavne však  navodiť hojivé procesy, ktoré obnovia úplnú štruktúru aj funkčnosť pečene postihnutej nealkoholovou tukovou chorobou. Nedopustia, aby deštruktívne procesy pokračovali.

     Preto je veľmi dôležité o tejto chorobnej jednotke vedieť, s pokorou sa podriadiť komplexnej liečbe, lebo bedákať neskôr nad vzniknutou cirhózou, odskúšať si na sebe kopu najrôznejších komplikácií, ktoré prináša, uvažovať o transplantácii pečene, je veľmi kruté vyústenie, ktoré sa stať nemalo, ani ho nikto, nikdy a nikomu neželá.

     O diagnostike a niektorých konkrétnych princípoch liečby nealkoholovej tukovej choroby pečene si povieme nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nehody pod vplyvom aj zápisky z ciest. Kto je šéf špecializovaného súdu?

U Jána Hrubalu v minulosti Mečiar nepochodil, Fico mu pripomína tykanie.

Cynická obluda

Načo nakupovať v nedeľu?

Zákaz nedeľného predaja zatiaľ neprešiel, ale prieskumy hovoria, že väčšine občanov by obchody v nedeľu nechýbali.


Už ste čítali?