Histamínová intolerancia – radšej ju nemať

Autor: Symptomedica | 28.5.2020 o 11:30 | (upravené 11.6.2020 o 11:04) Karma článku: 10,22 | Prečítané:  18937x

     Histamínová intolerancia sa nebadane stáva priam „módnym hitom“ súčasnej doby. Dôvod je jednoduchý a pochopiteľný. 

     Napriek tomu, že postihuje „iba“ 1-3% populácie, viac ženy, je nepríjemný až 80% podiel ľudí stredného veku na tomto počte. Niektorí autori odhadujú vyšší počet výskytu a rozpoznané prípady prirovnávajú k špičke plávajúceho ľadovca. S dodatkom, že väčšia časť nepoznanej histamínovej intolerancie je „ukrytá“ pod pomyselnou hladinou poznania. Presnú odpoveď na túto otázku zodpovie až budúcnosť.

     Tak či onak, plne rozvinutú histamínovú intoleranciu sprevádza mnoho rôznorodých príznakov, niekedy dosť dramaticky prebiehajúcich i končiacich.

     Ďalším významným faktorom, ktorý výdatne ovplyvňuje verejnú mienku je tvrdenie, ktoré  niekto úmyselne „podsúva“, že za vznik histamínovej tolerancie si môžeme sami. Kombináciou rodinnej genetickej náchylnostiosobnej nedisciplinovanosti. Spojením uvedených téz do na seba nadväzujúceho celku sa ovplyvňuje (cielene) verejnosť, možno pozornosť odpútava od iných príčin, ktoré môžu mať svoj vážny (dominantný) podiel na vzniku histamínovej intolerancie.

     Preto hneď v úvode musíme uviesť niekoľko zásadných poznámok.

     Nebol doposiaľ preukázaný dramatický nárast genetických faktorov, ani výrazný posun v poškodzovaní genetického kódu súčasnej populácie, smerom k histamínovej intolerancii.

     Na strane druhej, nič sa nezmenilo ani na formulácii, že hlavnými rizikovými faktormi pre vznik biologicky účinných (aktívnych) biogénnych amínov (histamín k nim patrí) v škodiacich množstvách sú typ spracovania požívatín (najmä mletie, var, naparovanie, fermentácia) a nedodržanie hygienických noriem pri manipulácii (zanedbané zásady bezpečného skladovania, balenia, transportu, najmä v horúcom počasí a podnebí, pričom najcitlivejšie sú hlavne rýchlo sa kaziace požívatiny, polotovary a konzervy).  

     Tvorbu biogénnych amínov totiž podmieňuje najmä kyslosť prostredia (pH), aktivita vody (aw), dĺžka, teplota skladovania a obsah soli.

     Preto sú biogénne amíny významné indikátory znečistenia a kvality potravín.

     Nedajú sa odstrániť varením, ani mrazením a ako reaktívne látky podliehajú reakciám (najmä enzymatickým), za vzniku derivátov, ktoré môžu byť tiež biologicky aktívne, tým škodiaci účinok znásobujúce (lavínový efekt).

     Mimo uvedeného konštatovania myšlienku teraz ďalej rozvádzať nie je treba, ale fakty posledných rokov dávajú zreteľné odpovede aj úplnému laikovi („dvojaká“ kvalita potravín, zvýšený výskyt kontaminovaných požívatín na trhu, prebaľovanie mias po uplynutí doby záručnej lehoty, chemizácia pôd, vôd, chovov jatočných zvierat a iných živočíšnych druhov, určených na výrobu potravín, tzv. „E- čka“ atď.).

     Histamín patrí do veľkej skupiny tzv. biogénnych amínov. Preto je potrebné pridať ešte niekoľko základných informácií aj o nich.

     Biogénne amíny sa zvyknú charakterizovať ako „dobrí sluhovia, ale zlí páni“.

     Pre organizmus človeka majú dôležitú prirodzenú úlohu. Predovšetkým sú závažnými nosičmi dusíka, dôležitými antioxidantmi, regulátormi látkovej premeny (metabolizmu), stimulátormi bunkového rastu, podporujú vnútrobunkové štruktúry (ribozómy, veľkosti 15-20 nm, prebieha v nich syntéza bielkovín), bunkové membrány, dôležité pre prenos nervových signálov, majú podiel na regulácii telesnej teploty, objemu žalúdka, pH jeho štiav. Dnes sa za obzvlášť cenné považuje, že sú stabilizátory tzv. biologických makromolekúl, najmä nukleových kyselín (bez nich by sme neboli), vplývajú na syntézu a stabilizáciu DNA, RNA, proteínov, hormónov či pigmentov. Predstavujú niečo ako pohotovostnú zásobu pre novotvorbu niektorých aminokyselín (napr. histidínu) a v organizme sa zväčša správajú ako tzv. lokálne tkanivové hormóny (hoci naozajstnými hormónmi nie sú), dokonca aktivujú iné biologicky aktívne látky (napr. tokoferol).

     Za normálnych okolností dokáže ľudský organizmus bez väčších problémov zvládnuť aj toxický účinok biogénnych amínov. Pokiaľ sú potraviny čerstvé, dopestované za ekologicky bezchybných podmienok, nepredstavujú, ohľadom prítomnosti biogénnych amínov, priveľký zdravotný problém. Menej závažné sú biogénne amíny v čerstvom ovocí a zelenine. Najmä preto, lebo tam obsiahnuté nemajú spravidla vysokú škodiacu biologickú účinnosť. Ale, množstvo histamínu v ovocí a zelenine sa môže zvyšovať kvasením (kazením), konzervovaním, po tepelnej úpravepri prezretí.

     Potravinový kódex Slovenskej republiky určuje limit v potravinách iba pre histamín v pive (do 20 mg/kg), rybách (do 200 mg/kg), tyramín (iný biogénny amín) v tvrdých syroch do 200 mg/kg.

     Nič viac!

     Preto si je treba osvojiť údaj, že za hornú hranicu tolerancie biogénnych amínov v požívatinách sa v odbornej literatúre považuje 100-400 mg/kg. Iné zdroje uvádzajú 50-110 mg/kg. Za bezpečné sa vo všeobecnosti považujú potraviny s obsahom histamínu nižším ako 5 mg/100 g (pokiaľ sa ich viac nekombinuje naraz v jednom jedle).

     Nič to nemení na skutočnosti, že biogénne amíny (histamín je z nich najznámejší a pokiaľ je ho veľa aj najviac škodiaci) dokážu pripraviť ľudskému organizmus krušné chvíle.

     O nich budeme pokračovať nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Demonštranti žiadali, aby Kollár odstúpil z čela parlamentu

Protest organizovali iniciatívy študentov a združenie Zastavme korupciu.

Rozprávky SME

O zakliatej sestre (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Prípad Traubner. Obťažovanie od vyšetrenia môže deliť tenká hranica

Denník SME hovoril so štyrmi Traubnerovými pacientkami.


Už ste čítali?