Probiotiká – niekoľko „päťcentových“ fígľov

Autor: Symptomedica | 2.4.2020 o 11:20 | Karma článku: 5,85 | Prečítané:  1999x

     Tri mesiace prinášame informácie o „dobrých“ mikroorganizmoch a ich význame pre človeka, v snahe bližšie priblížiť širšiemu okruhu záujemcov problematiku, ktorej význam dnes medicína vyhodnocuje ako dôležitý pre 

uchovanie, zlepšenie i prinavrátenie zdravia. V záverečných častiach pridáme krátku rekapituláciu a niektoré zapamätania hodné zovšeobecnenia, ktoré sú z hľadiska hodnotenia lekárskej vedy trvalé a nemenné.

     Slávny Louis Pasteur konštatoval mikroorganizmy sú nekonečne malé, ale ich význam je nekonečne veľký“. Skoro dvesto ubehnutých rokov od jeho narodenia túto tézu nielen potvrdilo, ale aj rozšírilo. Dnešná medicína priznáva, že mikrobióm má vplyv na veľké množstvo rôznorodých procesov ľudského tela. Dokonca tak významne, že liečba akejkoľvek choroby nie je bez toho, aby sa bral do úvahy, dostatočne účinná!

     Už Hippokrates, učil svojich žiakov, že „všetky choroby začínajú v črevách“. Tušil, ale určite nevedel, akým zložitým orgánovým systémom tráviaci trakt v skutočnosti je.

     Gastrointestinálny ekosystém (dnešný názov tráviaceho systému) je najdôležitejším spojovníkom vonkajšieho a vnútorného prostredia človeka, disponuje impozantnou plochou, významom a výkonnosťou.

     Podľa niektorých má 450 m2, podľa iných až 900 m2 plochy (rozdiel vyplýva z toho, či bola do prepočtov zavzatá aj plocha mikroklkov a glykokalyxu, viď aj predchádzajúce blogy), čo je nepomerne viac ako má napríklad  koža (približne 1,7 m2). Gastrointestinálny ekosystém pozostáva zo slizničnej bariéry, slizničného mikrobiómuslizničného imunitného systému. Všetky jeho súčasti sú vzájomne prepojené, nenahraditeľné, súvisia spolu, majú pre život človeka kľúčový význam.

     Mikroorganizmov je len v gastrointestinálnom ekosystéme viac ako všetkých buniek ľudského tela. Pritom ich výkonnosť a význam sú  porovnateľné s činnosťou pečene. Okrem procesov trávenia, vstrebávania, plní celú plejádu ďalších významných funkcií a tvorí až 70% imunity dospelého človeka. Tiež významne ovplyvňuje rovnovážny stav vnútorného prostredia (homeostázu), vrátane prepojenia na centrálny nervový systém, žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinný systém), s ktorými tvorí tzv. informačný supersystém, podieľajúci sa na riadení a koordinácií takmer všetkých činností ľudského tela.

    Preto sa musíme o svoj gastrointestinálny ekosystém celoživotne starať, dbať, aby bol v optimálnej „pohode“ aj „kondícii“.

 

     Prvé kroky pre budúcnosť je potrebné robiť už počas vnútromaternicového vývoja očakávaného potomka. Prax ukázala, že užívanie probiotík a najmä baktérií mliečneho kvasenia a hlavne laktobacilov, je potrebné už v priebehu tehotenstva. Rozhodujúcou mierou to prispieva k zníženiu výskytu alergií u detí po narodení.

     Veľmi dôležitý je tiež samotný pôrod, ktorým sa odštartuje osídľovanie novorodenca mikroorganizmami (iné je pri prirodzenom, iné pri „cisárskom“ reze) a nezanedbateľný je aj spôsob výživy (či ide o kojenie, umelé mlieka alebo iné náhrady mliečnej stravy, obr. 3,4).

     Tvorba zloženia mikrobiómu mladého človiečika trvá do štyroch rokov jeho veku, pritom za kritické je nutné považovať obdobie od štyroch do šiestich mesiacov života. Vtedy totižto končí imunitná „ochrana“ od mamy, ale tvorba vlastnej ešte nie je naplno rozvinutá.   

     Preto je potrebné v tomto období skoro úzkostlivo chrániť dieťatko pred vplyvom vonkajšieho prostredia a hlavne patogénnymi mikroorganizmami (návštevy, rodinné a spoločenské akcie, posúvanie „z rúk do rúk“, bozkávanie, cestovanie, verejné priestory, ľudia s infekčnými chorobami, klimatické zmeny). Dožičiť bábätku čas, aby si napokon z plejády mikroorganizmov osvojilo 160-180 hlavných rodov, tie sa mohli pohodlne „usalašiť“, najmä v blízkosti slizničných imunitných systémov a začať v jeho prospech ovplyvňovať prakticky všetky typy imunity (vrodenú aj získanú, aktívnu aj pasívnu, bunkovú aj humorálnu). Navyše, stanovia typické zloženie jeho mikrobiómu, ktorý, pokiaľ nedôjde k zásadným zásahom, ostane v základných rysoch zachovaný až do sedemdesiatky.

     V tejto skupine „päťcentových“ odporúčaní pridáme ešte dve ďalšie. Deti do štyroch rokov veku by nemali jesť hovädzie mäso. Hovädzina totiž obsahuje mikroorganizmus, ktorý síce nepatrí medzi patogény, v danom okamihu dieťaťu nijako neškodí (znesie bez úhony aj tepelnú úpravu), ale obsadzuje miesto na receptoroch, zablokuje ich a v neskoršom veku zapríčiňuje vznik niektorého z typov alergie u detí, dokonca celoživotnej.

     Preto a nielen nutricionisti deťom do štyroch rokov neodporúčajú dávať jesť hovädzie mäso. Po dobudovaní a skompletizovaní imunitného systému už táto hrozba pominie, tým je možné uvedený zákaz bez obáv z následkov zrušiť.

     Veľmi dôležitým je tiež obdobie dospievania. V puberte končí činnosť jedného z dvoch (týmus, kostná dreň) dôležitých primárnych orgánov imunity, detskej žľazy a jej miesto musia nahradiť slezina, lymfatické uzliny a hlavne slizničné imunitné systémy, najmä GALT (Gut Associated Lympoid Tissue, čiže tkanivo čreva podobné lymfatickým uzlinám).

     A pre tento prerod je potrebné nielen dopĺňanie probiotík a prebiotík (hlavne vlákniny), ale tiež ďalších nosičov mikroživín (najmä ovocia a zeleniny) a dbať na precízny pitný režim.

     „Drobnosti“, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť zdravotný stav, telesný a duševný vývoj na niekoľko desaťročí

Pokračovanie nabudúce

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Riadené preberanie moci padlo, chystá sa rozkol. Aká je situácia v Smere?

Tri scenáre vývoja v Smere.

Politológ: Snem je plne v rukách Fica, odíde skôr Pellegrini

Fico sa bojí alternatívnej strany k Smeru, vraví Mesežnikov.


Už ste čítali?